Či presnejšie, ako vyrobiť vegánsku alternatívu kože v duchu trvalej udržateľnosti? Odpoveď na túto otázku dal dvom mladým Mexičanom práve kaktus.
Adrian Lopez Velarde a Marte Cazeras, obaja pochádzajúci z Mexika, vyvíjali definitívnu podobu svojho produktu dva roky. Výsledkom je plnohodnotná alternatíva zvieracej kože, vyrobená z listov Nopálu, tradičného mexického kaktusu. U nás je známy najmä v lifestylových kruhoch, ako významný antioxidant a liek na mnohé zdravotné neduhy. A zdá sa, že okrem tých zdravotných, by mohol byť nápomocný aj pri odstraňovaní niektorých neduhov módneho priemyslu.
Zvieracia koža je stálicou medzi materiálmi, ktoré využíva módny, ale napríklad aj automobilový priemysel už od svojho počiatku. Do značnej miery ide o kožu z hovädzieho dobytka, ktorého chov, ako je nám známe aj z iných odvetví, si vyžaduje okrem značnej poľnohospodárskej plochy aj obrovské množstvo vody. Inak to nie je ani pri samotnom spracovaní kože, kde sa k vode pridáva aj nemalá spotreba, pre životné prostredie škodlivých, ošetrujúcich chemických látok. Práve táto chemická úprava a farbenie, robí z pôvodne biodegradovateľného prírodného materiálu, súčasť skládok.
Velarde a Cazeras si tieto skutočnosti veľmi dobre uvedomovali, keďže obaja s kožou pracovali. Práve v módnom a automobilovom priemysle. Rozhodli sa preto vziať veci do vlastných rúk a pracovať inak. S materiálom, ktorý by sa vlastnosťami zvieracej koži vyrovnal, a súčasne by nebol syntetický. Hľadali materiál prírodný, pochádzajúci zo suroviny nenáročnej na pestovanie aj spracovanie. Suroviny, ktorá by navyše mala minimálny dopad na životné prostredie. Obaja preto odišli z práce, založili spoločnosť Adriano di Marti a venovali sa výhradne vývoju novej vegánskej kože Desserto, dnes známej ako vegánska koža z kaktusu (Cactus Vegan-Leather).
Firma má svoju prvú kaktusovú plantáž v štáte Zacatecas. Kaktusy tu rastú pekne v radoch a bez zavlažovacieho systému. Celkom dobre si vystačia aj s lokálnymi dažďami. Ich rast podporuje aj na minerály bohatá miestna pôda, v ktorej sa darí viacerým druhom kaktusu.
Obzvlášť Nopál je však veľmi odolnýmdruhom, ktorý prežije aj nižšie teploty v zimných mesiacoch. Jeho ostne sú veľmi krátke, čo uľahčuje zber aj manipuláciu s listami. Za účelom ďalšieho spracovania sa zbierajú len veľké zrelé listy, nie celá rastlina. Vďaka tomu možno zbierať surovinu každých 6 až 8 mesiacov.
Zozbierané listy sa najskôr pomelú a sušia na slnku. Po troch dňoch majú požadovanú konzistenciu, vhodnú na ďalšie mechanické spracovanie. Vzniknutá masa sa ošetruje nechemickými látkami, v tajnom procese sa mení na kožu, strihá, tvaruje a farbí do vybraného odtieňa.
O tom, ako z hmoty vznikne koža mladí podnikatelia na svojej stránke (pochopiteľne) mlčia, vyzdvihujú skutočnosť, že na plantáži nepoužívajú herbicídy ani pesticídy. Ide teda o bio plantáž s minimálny odpadom. Všetok nevyužitý materiál totiž putuje do lokálneho potravinového priemyslu. Nezabúdajme tiež, že kaktus ako bonus pohlcuje CO2.
Desserto je flexibilná, ľahká, priedušná koža, s životnosťou približne 10 rokov. Nevytvárajú sa na nej škvrny a po tom, čo doslúži, sa takmer celkom rozloží. Jej cena je porovnateľná s cenou zvieracej kože. Spoločnosť Adriano di Marti ju ponúka ako materiál určený na výrobu oblečenia, topánok, tašiek a doplnkov, ale aj nábytku či čalúnenie autosedačiek.
Vegánska koža z kaktusu mala svoju premiéru na medzinárodnom veľtrhu v Miláne minulý rok v októbri a časopis Vogue Austrália ju prehlásil za najvýraznejšiu inováciu v oblasti trvalo udržateľných surových materiálov.
Zdroj:
www.desserto.com
www.greenmatters.com
Titulné foto:
Pxhere
