Genetická modifikácia všeobecne, no v poľnohospodárstve obzvlášť, vyvoláva mnohé protichodné názory a reakcie. Geneticky modifikované plodiny – áno či nie?
GMO organizmy sú jednou z najkontroverznejších oblastí vedy. No zatiaľ čo genetické inžinierstvo v medicíne, napríklad v podobe geneticky modifikovaného inzulínu, nevyvoláva žiadne búrlivé reakcie, keď príde na modifikáciu plodín, situácia je celkom iná.
Prečo je to tak? Navyše ak vieme, že ľudia geneticky modifikujú, teda vyberajú a ďalej množia len tie rastliny a domáce zvieratá, ktoré sú pre ne užitočné, už stovky rokov.
GM plodiny patria do skupiny geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Ide o organizmy, ktorých genetická výbava je laboratórne zmenená, respektíve upravená podľa potreby. Prenesením genetickej informácie z jedného organizmu na druhý sa prenesie alebo podporí istá vybraná vlastnosť. Týmto sa genetická modifikácia líši od kríženia. Zatiaľ čo výsledok kríženia alebo tiež šľachtenia podlieha faktoru náhody, modifikácia DNA je istota. Moderná biotechnológia nám umožňuje vybrať si presne tie vlastnosti, ktoré chceme, aby daný organizmus mal. V prípade plodín ide najmä o ich odolnosť, produktivitu a výživnosť.
Znie to dobre, a predsa, aj po 20 rokoch pestovania GM plodín existuje v spoločnosti veľký rozkol. Tak medzi vedcami a laickou verejnosťou ako aj vo vnútri vedeckej komunity.
Invázia
Jednou z najčastejších námietok proti pestovaniu GM plodín je, že sa môžu zmiešať s nemodifikovanými a vytvoriť tak nové, nežiaduce vlastnosti. Zabrániť tomuto zmiešaniu môžu takzvané jednorazové semená, z ktorých vyrastú neplodné rastliny. Keďže by však farmári museli každý rok nakupovať nové osivo, stretla sa táto stratégia s odmietnutím.
Neúmyselné šírenie modifikovaných plodín je však samo otázne. Existujú prípady GM plodín rastúcich na miestach, kde neboli vysadené a našli sa tiež stopy upravených génov v geneticky nemodifikovaných rastlinách. To ale neznamená, že sa GM plodiny môžu celkom voľne šíriť. Po prvé, mnoho plodín sa opeľuje samo a po druhé, zmiešať sa môžu len príbuzné rastliny. Metóda náraznikových zón by mohla nežiaduce kríženie minimalizovať.
Podľa vedcov je potrebné klásť si v tejto súvislosti omnoho podstatnejšiu otázku. Ak je kríženie GM a non GM plodín principiálne možné, existuje medzi nimi potom diametrálny rozdiel vo vzťahu ku konzumácii. Sú potraviny pochádzajúce z GM plodín nebezpečnejšie pre ľudské zdravie?
Zdraviu škodlivé
Otázka škodlivosti GM plodín pre ľudský organizmus je azda najspornejším bodom celého tohto diskurzu. Veľké množstvo vedcov, vedeckých aj zdravotníckych organizácii na celom svete vyhlásilo, že GM plodiny NEPREDSTAVUJÚ pre ľudí väčšie zdravotné riziko ako klasické plodiny. Navyše, GM plodiny prechádzajú omnoho prísnejšími kontrolami, kým sa dostanú na trh, než tie nemodifikované. Negatívny dopad na človeka aj životné prostredie podľa vedcov nemá genetické inžinierstvo samotné, ale prevládajúce industriálne poľnohospodárstvo a jeho praktiky (pesticídy, herbicídy, monokultúra, odlesňovanie atď.). Tieto sa využívajú tak pri pestovaní GM ako aj non GM plodín.
Na opačnej strane barikády potom stoja vedci, environmentálne organizácie a široká verejnosť, ktorá tvrdí, že genetická modifikácia plodín je škodlivá a nebezpečná. Potraviny vyrobené z GM plodín sú toxické, alergénne, rakovinotvorné, antinutričné a predstavujú až 65 zdravotných rizík, v rátane fungovania našej DNA.
V roku 2015 sa až 88% vedcov z AAAS (American Association for the Advancement of Science) priklonilo k štúdii, ktorá potvrdzuje zdravotnú nezávadnosť genetickej modifikácie plodín. V roku 2016 sa k nim pridalo viac ako sto držiteľov Nobelovej ceny, ktorí verejne vyzvali organizáciu Greenpeace, aby zastavila šírenie dezinformácii, v rámci svojej anti GMO kampane. Verejný prieskum však ukázal, že tvrdenia o neškodnosti prijalo len 37% populácie. Ide zrejme o jeden z najvýraznejších názorových rozdielov medzi vedeckou autoritou a verejnou mienkou.
Pesticídy a herbicídy
V roku 2013 vydala známa biologička a environmentalistka Jane Goodall knihu Seeds of Hope (Semienka nádeje), v ktorej odmieta praktiky genetickej modifikácie a píše o nich ako o zločine na rastlinách. Pod týmto zločinom má na mysli vkladanie Bt génu. Ide o gén z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis, ktorý spôsobuje, že rastliny samy produkujú pesticídy. Po zahryznutí do takto upravenej rastliny, je tráviaci trakt škodcu zničený a nastáva srmť.
Čo sa týka samotného Bt proteínu, pre hmyz je jedom no väčšina vedcov sa zhoduje, že pre človeka nepredstavuje žiadnu hrozbu. Goodall v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad vznikom superch robákov, škodcov čoraz odolnejších voči Bt. Píše aj o vzniku super buriny v súvislosti s opačnou modifikáciou – rastliny modifikované tak, že sú odolné voči herbicídom. Farmári vďaka tejto modifikácii môžu používať herbicídy len na vyhubenie konkurenčných rastlín.
Tu vstupuje do hry ekonomický záujem a veľké firmy (ako Monsanto), ktoré vyrábajú herbicídy. Napríklad v USA je 90% plodín odolných voči herbicídom, zväčša proti glyfosfátu. To vedie k ešte intenzívnejšiemu používaniu tohto herbicídu. Tým, že vybrané plodiny sú odolné, spoliehajú sa pestovatelia GM plodín len na túto metódu ničenia buriny a zavrhujú rovnako účinné a neškodné alternatívy. Aj keď existujú horšie herbicídy, glyfosfát podľa mnohých štúdii zďaleka nie je pre náše telo ani pre životné prostredie prínosný.
Takto sa znova dostávame ku kritike súčasného prevládajúceho typu poľnohospodárstva, technológií lacnej masovej produkcie a obchodných praktík korporácii, ktoré kontrolujú dodávky nášho jedla. A táto kritika je aj podľa vedcov, ktorí nepovažujú GM plodiny za škodlivé, nielen opodstatnená, ale aj potrebná. Je načase zmeniť moderné devastujúce poľnohospodárstvo na udržateľné. A ako by v tomto prerode mohla byť genetická modifikácia naším spojencom si povieme nabudúce.
Zdroj:
www.vsetkoogmo.sk
www.medium.com
www.alimentarium.org
Titulné foto:
Pixabay
