Dnes je 26. mája a meniny má Dušan

Geneticky modifikované plodiny – riziká aj výhody (2.časť)

29. marca 2019

Genetická modifikácia všeobecne, no v poľnohospodárstve obzvlášť, vyvoláva mnohé protichodné názory a reakcie. Geneticky modifikované plodiny – áno či nie?

predošlom článku sme sa venovali hlavným rizikám, ktoré so sebou pestovanie a produkcia GM plodín prináša.

Väčšina odporcov zdôrazňuje, že geneticky modifikované plodiny sú záťažou pre ľudský aj zvierací organizmus, príčinou závažných ochorení, hrozbou pre životné prostredie a jeho biodiverzitu. Apelujú najmä na skutočnosť, že zatiaľ nemáme dostatok informácii o dlhodobom pôsobení potravín, obsahujúcich GM plodiny. Preto rezultát vedeckej obce o ich neškodnosti nemožno prijať bez výhrad. Mnohí sa odvolávajú na existujúce štúdie podporujúce ich odmietavé stanovisko a o tých s protikladným verdiktom tvrdia, že vznikli na objednávku veľkých potravinárskych firiem.

Zdroj:
www.flickr.com

Na opačnej strane barikády

Zástancovia genetického inžinierstva si však stoja za svojím základným presvedčením – GM plodiny nie sú o nič nebezpečnejšie ako non GM plodiny a nemajú nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Zdravotné aj environmentálne riziká nevyplývajú z genetickej modifikácie samotnej, ale zo spôsobu pestovania. Nebezpečné sú techniky a postupy industriálneho poľnohospodárstva ako sú postreky herbicídmi a pesticídmi, monokultúrne pestovanie, nadmerné využívanie pôdy a odlesňovanie. Nemodifikované rastliny preto vôbec nemusia byť zdravšie ako modifikované, s výnimkou tých organických. GM plodiny majú aj ďalšie výhody, a dokonca by mohli byť naším spojencom na ceste za udržateľnejším hospodárstvom v čase keď bude potrebné nakŕmiť preľudnenú planétu.

Zdroj:
www.pixabay.com

Výhody modifikovaných plodín

Vyššia úrodnosť/ výnosnosť

Je jedným z najsilnejších argumentov v prospech genetickej modifikácie. Hoci štúdia americkej National Academy of Science z roku 2016  potvrdila, že úprava plodín nezvyšuje ich potenciálnu úrodnosť, rastliny sú odolnejšie. V nepriaznivých podmienkach preto prežije omnoho väčšia časť úrody GM plodín v porovnaní s non GM plodinami.

Príkladom úspešnosti genetickej modifikácie sú baklažány v Bangladéši, či papája na Havaji. Pestovanie baklažánu je pre Bangladéš jedným z hlavných zdrojov príjmu. Mnohokrát však úrodu celkom zničili škodcovia. Farmári sa ju snažili zachrániť intenzívnym postrekovaním, čo malo negatívny dôsledok nielen na plody samotné ale aj na zdravie farmárov. Od roku 2013 sa tu pestuje modifikovaný baklažán, došlo k 80% zníženiu insekticídov, zlepšilo sa  zdravie farmárov a zvýšil sa ich výnos.

Podobný scenár prebehol aj na Havaji. Produkciu papáje takmer odstavil vírus. Pred totálnym kolapsom ju zachránila odroda modifikovanej papáje, odolnej voči vírusu.

Z analýzy 147 štúdií vyšlo v roku 2014 najavo, že technológia GMO zredukovala použitie pesticídov o 37%, zvýšila úrodnosť o 22% a zisky farmárov o 68%.

Zdroj:
tamtiež

Budúcnosť a vízie

Už dnes čelíme mnohým klimatickým výzvam, ktoré priamo vplývajú na poľnohospodársku produkciu. Vízia blízkej ani vzdialenejšej budúcnosti zatiaľ nie je o nič optimistickejšia, skôr naopak.

v súčasnosti skonzumuje svet denne približne 5 miliónov kilogramov jedla.Podľa odhadu intenzívne kritizovaného potravinárskeho giganta Monsanto, do roku 2036 bude potrebné celosvetovú produkciu potravín zvýšiť o 55% a do roku 2050 o 70% oproti súčasnosti. Dosiahnuť toto zvýšenie by bolo možné práve pomocou genetického inžinierstva. Aktuálny vedecký výskum v tejto oblasti sa venuje modifikáciám, ktoré by, ako mnohí uvádzajú, mohli našu stravu vylepšiť. To znamená, zvýšiť obsah nutrientov, antioxidantov a vitamínov v rastlinách a ich plodoch.

Pomocou modifikácie by sa mohli stať rastliny odolnejšie voči klimatickým zmenám, suchám aj povodniam.

Je tu dokonca hypotéza, podľa ktorej by GMO mohli nielen redukovať dôsledky intenzívneho poľnohospodárstva na životné prostredie, ale dokonca ho pred nimi uchrániť. Vo vývoji sú už plodiny, ktoré by podobne ako mikróby, zachytávali dusík zo vzduchu. Bežne používané dusičnanové hnojivá znečisťujú podzemné vody a samotný dusík urýchľuje klimatické zmeny. Rastliny, ktoré by sa hnojili priamo zo vzduchu, by tak vyriešili naraz dva problémy.

Pomocou genetického inžinierstva by sa z rastlín mohli v budúcnosti stať tiež super zachytávače CO­2. Podobne ako v prípade geneticky modifikovaného Gaštanu amerického? Populácia tejto odrody gaštanu bola takmer zdecimovaná agresívnym hubovitým ochorením. Pomocou modifikácie sa pomaly obnovuje a je nápomocná v redukcii emisií.

Zdroj:
www.non-gmoreport.com

Záver?

Genetické modifikácie v poľnohospodárstve ostávajú naďalej kontroverznou témou vo verejnom aj politickom diskurze. Problematickou  je aj podľa vedcov netransparetnosť informácii, nedôvera verejnosti, ale aj otázka týkajúca sa nadmerného používania herbicídov, či primeranej regulácie pestovania (nielen) GM plodín.

V súčasnosti sa spory o GMO týkajú najmä produkcie kukurice, sóje, bavlny, repky olejnej, cukrovej repy, ale aj zemiakov a ryže. Najviac GM plodín sa suverénne vypestuje v Severnej a Južnej Amerike, no nezaostáva ani Čína či India. Až 90% GM semien vyrába firma Monsanto. V Európe sa pestuje GM kukurica s označením MON 810. V roku 2013 sa pestovala najmä v Španielsku a v menšej miere v Portugalsku, Českej rebublike, Rumunsku a na Slovensku. Členské šáty môžu pestovanie GM plodín na svojom území zakázať, no obchod s týmito plodinami je otvorený. Európska únia je jedným z najväčších odberateľov GMO plodín, najmä sóje určenej na kŕmenie dobytka.

Zdroj:
www.pxhere.com

Budúcnosť GMO je zatiaľ nejasná. V každom prípade sme presvedčení, že či už s GMO alebo bez GMO, poľnohospodárstvo 21. storočia nevyhnutne musí prejsť zmenou a nemôže pokračovať v súčasnej podobe. Tak ako aj iné oblasti ľudksej aktivity, aj produkcia potravín sa bude musieť uberať smerom k trvalej udržateľnosti.

Zdroj:
www.nationalgeographic.com
www.youtube.com
www.alimentarium.org
www.europarl.europa.eu

Titulné foto:
Flickr



zobraziť dalšie