Slovenský unikát a symbol Tatranského národného parku. I keď je u nás prísne zákonom chránený, čelil kamzík tatranský neraz vyhynutiu.
Dnes je situácia našťastie iná. Populácii kamzíka tatranského sa v posledných rokoch darí a úspešne sa vo svojom prirodzenom prostredí rozrastá. Pri sčítaní z júna 2016, ktoré realizovali pracovníci Správy TANAP – u a Štátnych lesov sa ukázalo, že v liptovskej časti Tatier ich žije 184, pričom z tohto počtu bolo 30 mláďat. Na poľskej strane Tatier bol ich počet ešte vyšší. Z 385 zaznamenaných kusov, bolo 78 mláďat. Počet novorodených kamzíčat svedčí o ich úspešnom rozmnožovaní a dobrých podmienkach na život.
Kamzík tatranský je poddruhom kamzíka vrchovského, ktorý sa od svojho druhu oddelil pravdepodobne počas posledného európskeho zaľadnenia. Vďaka tomuto odlúčeniu a vplyvu prostredia sa uňho vyvinuli isté odlišnosti. Pri prvom pohľade sa však od druhu vrchovských príliš nelíšia. Ukázalo sa, že tatranské kamzíky sú vyberavejšie, čo sa potravy týka a pri prikrmovaní neprijmú inú stavu ako soľ. Aj tento fakt sa výrazne podpísal na tom, že ich počet sa v minulosti dramaticky menil a niekoľkokrát hrozilo ich vyhynuie.
Pôvodne sa kamzík vrchovský tatranský vyskytoval iba v Západných a Vysokých Tatrách. V 60.Rokoch 20. storočia ho však, s cieľom zachovania a rozšírenia ohrozeného druhu, ochranári umelo vypustili aj do Nízkych Tatier. Tie sú, rovnako ako územie Slovenského raja a Veľkej Fatry domovom kamzíka vrchovského alpského. Tento poddruh je odolnejší a v našich horách sa mu darí podstatne lepšie než tomu tatranskému. Nezriedka dochádza aj ku kríženiu týchto dvoch poddruhov, čo z pohľadu ochranárov nie je veľmi žiaduce. Dochádza tak totiž k ohrozeniu pôvodnej tatranskej formy.
Kamzík vrchovský sa vyskytuje v pohoriach strednej, južnej Európy a Malej Ázie. Umelo vypustený bol aj v Argentíne a na Novom Zélande.
Kamzičia zver je prispôsobená na život vo vysokohorskom prostredí. Biotopom kamzíkov v Západných, Východných a Nízkych Tatrách sú oblasti v subalpínskom, alpínskom vegetačnom stupni, zriedkavo aj terény hornej hranice lesa. Po skalnatom vysokohorskom teréne sa pohybujú s ľahkosťou a bez väčších problémov vďaka pevným a hrubým nohám a špeciálne vybaveným raticiam. Ich mäkké podušky im pomáhajú udržať sa na hladkom povrchu. Drsné okraje ratíc zas obstoja na hranách skál.
Neprehliadnuteľným identifikačným znakom kamzíkov všetkých kamzíkov vrchovských sú vzpriamené hákovité (na konci zahnuté) rožky, dlhé 10 – 20 centimetrov. Rožky samca – capa sú silnejšie a viac zahnuté ako u samice – kamzice. Stále dorastajú a nikdy sa nezhadzujú. Za rožkami sa nachádzajú takzvané figové (pachové) žľazy, ktoré vylučujú pyžmový zápach.
Samce môžu vážiť až 40 asamice do 30 kilogramov. dorastajú až do výšky 80 centimetrov v kohútiku a dožívajú sa zhruba 20 rokov. Ich srsť sa v priebehu roka mení. V lete je hrdzavá až hrdzavohnedá, na zimu zhustne a takmer celkom stmavne.
Kamzíky sú teritoriálne živočíchy, tvoria čriedy, len staré samce sú samotárske a pripájajú sa k čriedam iba v čase ruje. Čriedu tvorí od 3 až do 15 jedincov a vedú ju skúsené, najsilnejšie kamzice. Ruja prebieha od novembra do polovice decembra. Samce počas nej často bojujú o samice a neprijímajú potravu, strácajú tak na hmotnosti, čo sa im môže stať osudným v prípade nástupu skorej zimy. Malé kamzíčatá sa rodia koncom mája až začiatkom júna. Kamzica má jedno až dve mláďatá. V druhom roku života im prirastá najväčšia časť rožka a vytvára sa háčik. Preto tieto dvojročiaky dostali pomenovanie – háčikáry.
Potrava kamzičej zvery pozostáva z tráv, bylín, lístia, rôznych výhonkov a klíčkov. V zime si pochutí aj na machoch a lišajníkoch.
Prirodzeným nepriateľom kamzíka je najmä rys a orol skalný. Omnoho závažnejší vplyv na početnosť tohto druhu má však ľudská činnosť, vysoká návštevnosť a rozširujúce sa športové aktivity. Hrozbou sú aj pytliaci, a to najmä v Belianskych a Západných Tatrách.
Minulý rok však našli ochranári uhynuté ročné kamzíča, ktoré unikalo so svojou čriedou pred dronom. Mláďa sa zrútilo zo skál a neprežilo. Kamzíky sú na hluk drona veľmi citlivé, ostatne tak ako aj všetka ostatná divá zver, ktorá sa v jeho prítomnosti okamžite dáva na útek. Na používanie drona v Tatrách je preto potrebné povolenie, a aj v iných častiach slovenskej divočiny je potrebné byť maximálne ohľaduplný k jej obyvateľom.
Na Slovensku je povolený lov kamzíka vrchovského alpského, a to z dôvodu ochrany pôvodnej tatranskej formy, o čom sme sa zmienili už vyššie.
Zdroj:
www.tatrytieri.sk
www.biomonitoring.sk
www.horou.sk
www.interez.sk
Titulné foto:
Pixabay
