Dnes je 1. marca a meniny má Albín

Kontroverzný palmový olej

11. mája 2020

Palmový olej je najpoužívanejší na svete. V súčasnosti ho konzumujeme v 150 krajinách globálne ho spotrebuje jeden človek 8 kíl ročne.

Palmový olej je druh rastlinného oleja, ktorý sa nezískava zo semien, ale z oplodia semien palmy olejnej. Domovom tejto rastliny je Západná Afrika, i keď v súčasnosti sa najmä v tropickej oblasti Juhovýchodnej Ázie.

Zdroj: www.wallpaperflare.com

Obľúbená a výhodná voľba

Atraktivita palmového oleja spočíva v jeho cene a všestrannosti. Svedčí o tom skutočnosť, že je súčasťou viac ako polovice tovarov v supermarketoch. Nájdeme ho v potravinách, kozmetike, drogérii a dokonca v biopalivách. Ako tuk vyniká svojou vysokou odolnosťou voči teplu, dlhou trvanlivosťou, a v neposlednom rade nízkou cenou. Domácnosti v Indii, Číne a Ázii spotrebujú takmer 40 % z jeho celkovej produkcie.

Spotreba palmového oleja sa zvyšuje posledných 50 rokov. Od roku 1955 do roku 2015 jeho ročná svetová produkcia narástla štvornásobne, z 15, 2 miliónov ton na 62,6 miliónov ton. Od roku 2018 do roku 2019 narástla znova na takmer 71 milónov ton a experti predpokladajú, že do roku 2050 vzrastie na neuveriteľných miliónov ton za rok!

Podľa  správy WHO z roku 2018 dosiahne svetový obchod s palmovým olejom do roku 2022 hodnotu približne 88 miliárd dolárov. Jeho najväčšími dodávateľmi sú Malajzia a Indonézia. Z týchto dvoch krajín pochádza 85 % svetovej produkcie oleja.

Zdroj: www.pxhere.com

Vďačná to plodina

Palma olejná je unikátna poľnohospodárska plodina, nenáročná na pestovanie, na kvalitu pôdy aj na jej rozlohu. Je pomerne odolná voči škodcom, preto sa pri je pestovaní nepoužíva veľké množstvo pesticídov. Výťažok z jedného hektára je niekoľkonásobne vyšší ako u iných plodín, z ktorých možno získavať rastlinný olej.

Produkcia palmového leja tvorí asi 35 % z produkcie rastlinných olejov, a pritom využíva len o niečo viac ako 10 % z poľnohospodárskej pôdy na to určenej. Len pre porovnanie, na vypestovanie rovnakého množstva inej olejnej plodiny (sóje či palmy kokosovej) by bol potrebný 4 až 10 násobok rozlohy pôdy.

Zdroj: www.flickr.com

Životné prostredie, obchod a sociálny aspekt

O palmovom tuku sa vedú dišputy už viac ako desaťročie. Obchod s palmovým tukom je totiž jednou z hlavných príčin masového globálneho odlesňovania, na úkor monokultúrnych palmových plantáží, no zároveň obživou pre milióny ľudí.

Napríklad, na Borneu si produkcia oleja vyžiadala už viac ako polovicu rozlohy pralesa, ktorý je domovom mnohých jedinečných živočíšnych a rastlinných druhov. Palmový tuk je vo všeobecnosti najväčšou hrozbou tropickej biodiverzity. Emblematickým je v tomto prípade príklad orangutana. Expanzia palmových plantáži ho priviedla na pokraj vyhynutia. Jednou z najčastejších príčin úhynu týchto zvierat je samotné vypaľovanie pôvodného lesného porastu. Podobný osud postihol aj lokálny druh trpasličieho slona či nosorožca sumatrianskeho.

S vytváraním palmových plantáží metódou „slash-and-burn“ (posekaj a vypáľ) sa spája tiež veľké množstvo skleníkových plynov, znečistenie vzduchu a riek popolčekom. Z močiarneho podložia, kde sa pôvodný les nachádza, sa po jeho zničení uvoľňuje do ovzdušia metán a oxid uhličitý. Zdrojom ďalšieho nezanedbateľného množstva metánu je aj odpadová voda zo samotnej produkcie tuku. Podľa štúdie, publikovanej v Nature Climate Change, má len jedna nádrž na odpadovú vodu rovnaký vplyv na klímu ako 22 tisíc osobných automobilov (čo sa uvoľnenia metánu týka).

Na strane druhej, znamená obchod s palmovým tukom, okrem zisku, aj množstvo pracovných miest a živobytie pre milióny obyvateľov chudobných regiónov sveta. Len v Malajzii a Indonézii v palmovom priemysle pracuje viac ako 3,5 milióna ľudí.

Čo ďalej?

Aj ten, kto nesleduje environmentálne trendy, už určite narazil na názor, že je potrebné prestať nakupovať produkty, obsahujúce palmový tuk. No už z toho, čo sme vyššie uviedli, je zrejmé, že to nebude také jednoduché (pre mnohých azda aj nereálne).

Pri súčasnom dopyte po palmovom oleji neexistuje jeho trvalo udržateľná náhrada. Ak by sa jeho produkcia zakázala, musela by sa zvýšiť produkcia iných rastlinných olejov. Osud biodiverzity Juhovýchodnej Ázie by postihol aj biodiverzitu v lesoch a savanách Južnej Ameriky, kde sa pestuje väčšina slnečnice sóje, ale aj v ďalších regiónoch. Nahradiť ho iným tukom, skrátka, nie je možné bez ďalšej environmentálnej záťaže.

Všetko nasvedčuje tomu, že jeho produkcia zatiaľ musí pokračovať. Preto je potrebné zamerať sa na ňu. Inovovať ju a smerovať v nej k trvalej udržateľnosti. Trvalá udržateľnosť v produkcii palmového tuku však nie je len otázkou ohrozených druhov. Ide o komplexný problém, vyžadujúci riešenia na mnohých úrovniach, vrátane tej sociálnej a ľudskoprávnej.

Zdroj: www.pexels.com

Iniciatívy a perspektíva

V roku 2004 vznikla globálna iniciatíva s názvom Roundtable on Sustainale Palm Oil (RSPO), ktorá sformovala špecifické štandardy pre produkciu palmového oleja. Tie zohľadňujú odlesňovanie, transparentnosť, sociálne dôsledky a zákonnosť v celom procese. Pod vplyvom týchto štandardov by už tento rok malo 20% oleja pochádzať z trvalo udržateľnej produkcie. K ich dodržaniu sa zaviazali aj veľké spoločnosti ako PepsiCo, Unilever, Nestlé či General Mills.Súčasne prebieha postupné zlučovanie a certifikovanie malých ázijských producentov prostredníctvom iniciatívy Wild Asia a ich podpora k dosiahnutiu trvalo udržateľných štandardov.

www.wikimedia.org

Vzhľadom na odhady budúcej globálnej spotreby tejto suroviny, predstavujú vyššie uvedené postupy azda najsľubnejšie riešenie pálčivého problému. No samozrejme, že ak je to vo vašich možnostiach, vyhnite sa jeho konzumácii a spotrebe. Aj zníženie dopytu považujeme za súčinné opatrenie v zhode s trvalou udržateľnosťou, a to nie len v prípade palmového oleja.

Zdroj:
www.livescience.com

Titulné foto:
Wikimedia



zobraziť dalšie