Pre tých, ktorý vyrastali a žijú v meste, sú parky najdosiahnuteľnejším dotykom s prírodou. Malé oázy zelene a pokoja, miesta oddychu. No je toho viac. Pozrime sa, prečo sú parky významnou súčasťou miest.
Prvé parky sa objavili už v starovekej Perzii (tzv. perzské parkové zvernice), Grécku ( ako súčasť akadémií a gymnázií) či Ríme (súčasť rímskych palácov a víl). Veľký rozmach zažili parky v 17. storočí, kedy sa stali neodmysliteľnou súčasťou bohatých európskych usadlostí, zámkov a kaštieľov. Spravidla, boli navrhnuté v určitom štýle (barokový, francúzsky, anglický…) a pre širokú verejnosť neprístupné. To, čo dnes poznáme ako mestský park (kedysi ľudové, mestské záhrady), vzniklo koncom 18. storočia, podľa vzoru anglických záhrad. Stali sa prístupnými pre všetkých obyvateľov, nachádzali sa v nich jazierka na kúpanie, a podobne ako dnes, lúky na ležanie a piknik, neskôr aj športoviská, hostince, zhromažďovacie siene, amfiteátre a podobne. Najstarším zachovaným mestským parkom na Slovensku je Sad Janka Kráľa (pôvodne Aupark) v Bratislave, založený v roku 1773. Samozrejme, zachovalo sa aj veľa starých parkov pri kaštieľoch, napríklad v Topoľčiankach, Smoleniciach, V Turčianskej Štiavničke atď.
Nepochybujeme o tom, že aj dnes ostali parky obľúbeným miestom, kam sa mestský človek rád vyberie za oddychom, rekreáciou, športom, zábavou a sociálnou interakciou. No parky majú aj také funkcie, o ktorý sme pri ich návšteve možno zatiaľ nepremýšľali.
Podľa výskumu Centra pre kontrolu ochorení (CDC) existuje priame prepojenie medzi našou náklonnosťou k športovej aktivite a výskytom parku alebo inej zelenej plochy v našom okolí. Štatistiky tiež hovoria o tom, že dostupné zelené plochy sa významne podieľajú na znižovaní obezity a všeobecne na znižovaní nákladov verejného zdravotníctva. Pozitívne vplývajú aj na naše duševné zdravie, znižujú stres a pocity napätia. Skrátka, prístup k otvorenej zelenej ploche nám umožňuje žiť zdravšie, dlhšie a aj o čosi šťastnejšie životy.
Parky vždy spĺňali aj túto sociálne spoločenskú funkciu. Ponúkajú priestor na vzájomnú medziľudskú interakciu a vznik nových priateľstiev. Sú tiež miestom, kde možno realizovať množstvo komunitných aktivít, ako sú trhy, športové podujatia,, koncerty, tancovačky a iné. Ich spoločenská funkcia je pri dnešnom, prevažne individualistickom trende, azda dôležitejšia, než kedykoľvek predtým. Ak jednotlivci cítia prináležitosť k istej komunite a realizujú sa v jej prospech, je to dobré nielen pre ich psychické zdravie, ale aj pre prosperitu komunity a danej lokality. Hrdosť na spoločné dosahovanie cieľov vedie k prevencii pred rôznymi spoločenskými patológiami. Viaceré štúdie potvrdzujú, že v mestách s dostatkom parkov, v ktorých sa realizujú komunitné podujatia sa znížila kriminalita.
Ako každá iná zelená plocha, aj parky sa významne podieľajú a zlepšení environmentálnych podmienok mesta. Najvýraznejší je ich vplyv v troch oblastiach : znižovanie teploty, zadržiavanie zrážkovej vody a vlhkosti, zlepšenie kvality ovzdušia.
Najmä v letných mesiacoch pociťujeme to, čomu sa hovorí efekt mestských tepelných ostrovov. Betónová výstavba, strechy a asfaltové plochy mesta vytvárajú v krajine umelý útes alebo ostrov, ktorý pohlcuje teplo a svetlo a naakumulované ich následne sála späť do prostredia. Teplota v meste, obzvlášť v noci, môže byť až o 10 stupňov vyššia, než je teplota mimo mesta. To tiež znamená, zvýšenie spotreby energie v meste (klimatizácia) a celkovo energetického zaťaženia, zvýšenie emisií oxidu uhličitého, znečistenie ovzdušia a vplyv na klimatické zmeny. Práve zelené plochy a parky sa významne podieľajú na zmierňovaní tohto efektu. Dokonca by mohol byť celkom eliminovaný, a to správnou kombináciou výsadby zelených striech a rozširovania mestských parkov a lesoparkov v okolí mesta. Už samotné strategické umiestnenie stromov popri chodníkoch, dokáže znížiť teplotu v meste až o 5 stupňov. Stromy a zeleň sú rovnako akýmisi pľúcami mesta, čistia vzduch a produkujú kyslík. Každý strom pohltí za rok 4 kg oxidu uhličitého a denne vyprodukuje 180 l kyslíka, pričom človek v pokoji spotrebuje zhruba 360 l denne, pri fyzickej záťaži, samozrejme omnoho viac. A napokon, parky sú skvelými zachytávačmi zrážkovej vody a výsadba stromov, zabraňuje zosuvom pôdy, čím v prípade extrémneho počasia, zabraňujú veľkým materiálnym škodám.
Z parkov a zelených plôch neprofituje len človek. Sú domovom mnohých rastlinných a živočíšnych druhov. Každý park má svoj vlastný jedinečný ekosystém. Uvedomme si, že s nárastom obyvateľstva a zväčšujúcimi sa aglomeráciami, stále viac vytláčame živočíchy z ich prirodzeného prostredia. Výsadba a rozširovanie parkov by mala poskytovať náhradu mnohým, z takto vysídlených druhov. Budovanie siete parkov, je budovaním siete zdravých ekosystémov, ktoré tu ostanú aj pre budúce generácie. Zároveň sú skvelým miestom k vzdelávaniu nášho potomstva, k vytváraniu väzieb medzi človekom a prírodou a uvedomeniu si toho, aká dôležitá je jej ochrana. Aj vďaka parkom môže človek pocítiť svoju spätosť s prírodou a svoju podstatnú úlohu v udržaní prírodnej rovnováhy.
Mestské parky a zelené plochy by mali byť prioritou všetkých obyvateľov a samospráv miest, ktorým záleží na zdravšom a harmonickejšom živote v meste. Ochraňujme a zveľaďujme tie, ktoré už máme a podieľajme sa na vzniku nových. Oni nám za to môžu ešte dlho dobre slúžiť.
Zdroj:
www.gardinergreenribbon.com
www.lnt.org/blog
www.wikipedia.org
www.fiftyfifty.cz
Titulné foto:
Unsplash by Kelly Sikkema
