Dnes je 22. februára a meniny má Etela

Miznúci svet

29. januára 2020

Strata biotopov, vymieranie druhov rastlinnej a živočíšnej ríše prebieha v takom rozsahu, že prírodný svet nám doslova mizne pred očami.

Verejný diskurz zaplnila téma klimatických zmien, uhlíkovej stopy a znečistenia. No len čo uprieme svoju pozornosť k téme vymierania druhov a celých ekosystémov, zistíme, že čelíme ďalšej kríze. Podľa mnohých vedcov ešte väčšej, než je tá klimatická. Z prírody sa ochromujúcim tempom vytráca biodiverzita. A veta „Svet už nikdy nebude ako predtým“ dostáva v súčasnom environmentálnom kontexte viac než znepokojujúci zmysel.

www.wikimedia.org

Tri tváre jednej výzvy

V minulom roku sa 500 expertov z 50 krajín a rôznych vedných oblastí podieľalo na rozsiahlej (8000 stranovej) štúdii, venovanej stavu života na Zemi. Ide o zatiaľ najambicióznejší prieskum svojho druhu. Štúdia poukazuje na riziko vyhynutia desiatok tisícov druhov, na nakladanie s prírodnými zdrojmi, ktoré ďaleko presahuje schopnosť ich prirodzenej obnovy a na skutočnosť, že v každom kúte sveta sa postupne zvyšuje riziko nedostatku čerstvej vody a jedla pre narastajúcu populáciu.

Ako v interview pre americký denník HUFFPOST uviedol popredný svetový vedec a hlavný autor štúdie, Sir Robert Watson: „Nachádzame sa na križovatke. Doterajšia degradácia a deštrukcia prírody sa odzrkadlí na kvalite života súčasnej a mnohých ďalších generácií. Degradácia pôdy, strata biodiverzity a klimatické zmeny sú tromi rôznymi tvárami jednej a tej istej výzvy – čoraz nebezpečenejších dôsledkov našich rozhodnutí na zdravie a životné prostredie.“

Zdroj: www.nps.gov

Na celom svete prebieha bezprecedentné odlesňovanie a deštrukcia krajiny s katastrofickými implikáciami, tak pre prírodný ako aj ľudský svet.

Potravinový systém

Hlavnou príčinou väčšiny environmentálnych problémov, ktoré nám globálne prerastajú cez hlavu, je industriálne hospodárstvo. Predovšetkým produkcia potravín. Ceny za potraviny ešte vždy nezohľadňujú ekologickú degradáciu a naďalej pokračuje dotácia súčasného spôsobu rybolovu a poľnohospodárstva.

V najbližších 30 rokoch zažije podľa vedcov prírodný svet ťažké časy. Narastajúci konzum a deštruktívna produkcia potravín povedie k ďalšej degradácii morských a suchozemských ekosystémov. Strata lesov, pastvín a mokradí má na svedomí už teraz 10 percentný úbytok hrubého svetového produktu, urýchľuje vymieranie druhov a zintenzívňuje klimatické zmeny.

Zdroj: www.pxhere.com

Nad priepasťou

Stojíme na pokraji 6. najväčšieho vyhynutia. Budúce generácie už nebudú mať možnosť, pozorovať divočinu, ktorú my dnes ešte poznáme. Ak sa nič nezmení, v Afrike, poslednej bašte pomerne rozmanitej rodiny veľkých cicavcov, zmizne do roku 2100 viac ako polovica súčasnej populácie. Platí to rovnako pre populáciu vtákov.

Straty v prírodnom svete počas ľudskej civilizície. Zľava divoké suchozemské živočíchy, morské cicavce, rastliny, ryby.
Zdroj: www.huffpost.com

Len od roku 1970 prišla globálna zvieracia ríša o 60 % svojich zástupcov. A zatiaľ čo o hrozbe vyhynutia či vyhynutí slonov, nosorožcov, orangutanov či veľrýb sa aspoň pravidelne hovorí, svet hmyzu ostáva opomínaný. No je to práve hmyz ktorý sa významne podieľa na rovnováhe v prírode a potravinovej dostatočnosti zvierat aj ľudí.

Na území Európy sa populácia včiel zmenšila o 37 %  , motýľov o 31 %, 70 %  sladkovodných živočíchov, 61 %  obojživelníkov, 26 morských rýb a 42 % suchozemských živočíchov. Áno, ide o dramatickú zmenu a je priamym dôsledkom intenzifikácie poľnohospodárstva.

Percentuálne vyjadrene poklesu hmyzej populácie. Zhora motýle, chrobáky, čmeľ.
Zdroj: www.huffpost.com

Kam z konopí

I keď sú závery štúdie viac než znepokojujúce, nemusí byť budúcnosť planéty napokon až taká pochmúrna. Okrem prehľadu preto štúdia obsahuje aj návrhy praktických opatrení, ktoré ešte vždy môžu spomaliť a v niektorých prípadoch dokonca zvrátiť degradáciu.

  1. Katastrofickému scenáru je možné sa vyhnúť ak sa posilní, sprísni existujúca legislatíva a pribudnú nové regulatívy, týkajúce sa napríklad odlesňovania a rybolovu. Je potrebné zlepšiť ochranu opeľovačov, ale aj kontrolu invazívnych druhov. Jedným z ďalších nevyhnutných opatrení je zvýšenie povedomia o samotnom úbytku prírody.
Zdroj: www.publicdomainpictures.net

Veľký význam majú podľa vedcov individuálne a komunitné aktivity ako je výsadba stromov, regenerácia opustenej pôdy a ochrana prírody.

Našťastie prebieha už množstvo iniciatív, projektov a programov tohto druhu a aj vďaka prostriedkom masovej komunikácie sa environmentálnym problémom venuje čoraz väčšia pozornosť. Vznikajú hnutia a akčné skupiny. No zachrániť nás môže len prehodnotenie nášho spôsobu života a toho, ako sa správame k prírode. Potrebujeme podporu a ochotu vládnych inštitúcií, a to aj v posune biodiverzity do centra záujmu v oblasti poľnohospodárskej produkcie a energetiky. Pri zavádzaní zmien musíme zohľadniť aj vedecké poznanie a technológie. Nič z toho sa však nezaobíde bez zmeny vzorcov správania.

Sir Robert Watson preto hovorí:

Je zrejmé, že vieme, ako ochrániť a prinajmenšom sčasti obnoviť prírodné bohatstvo. Vieme, čo by sme mali urobiť.

Zdroj: www.libreshot.com

 Zdroj:
www.huffpost.com

Titulné foto:
Flickr



zobraziť dalšie