Ľadovec bol zároveň najhrubším ľadovcom v tomto oceáne. Bohužiaľ, stáva sa minulosťou a spolu s ním možno aj ľadové medvede, ktoré tu žijú.
Ako dokazuje časozberný záznam družicových snímok, najstarší a najhrubší ľadovec na pobreží Grónska stratil za posledných 35 rokov 95 percent svojej masy. Dôvodom je, ako inak, oteplenie. Experti v tejto súvislosti znova hovoria o dramatickom indikátore klimatických zmien. Paradoxne, práve o uvedenom ľadovci sa predpokladalo, že si ako jeden z posledných v Severnom ľadovom oceáne zachová svoju súvislú štruktúru. Snímky však odhaľujú, že sa topí dvakrát tak rýchlo ako ktorýkoľvek iný ľad v tejto lokalite.
Štúdiu vypracovala akreditovaná americká organizácia American Geophysical Union. ktorá zverejnila aj video, zachytávajúce zmeny súvislej zamrznutej plochy oceánu, tiahnucej sa od západu Kanadského arktického súostrovia až k severnému pobrežiu Grónska.
Podľa štúdie sa ľad stenčuje v dvoch od seba vzdialených subregiónoch, ktoré strácajú takmer pol metra zo svojej hrúbky za 10 rokov. Od roku 1970 ide teda o úbytok viac ako 1,5 metra z hrúbky ľadovej vrstvy.
V celej oblasti dnes prevládajú tenké, krehké pohybujúce sa vrstvy ľadu, náchylnejšie k roztápaniu. Modelové predpovede uvádzajú, že do roku 2030 by arktické leto mohlo byť bez ľadu. To znamená, že počas tohto teplejšieho obdobia bude severný ľadový oceán pokrytý tenkou vrstvou ľadu maximálne na 1000 kilometroch štvorcových. Len pre porovnanie, ešte v roku 2016 to bolo zhruba 415 tisíc kilometrov štvorcových.
Od ľadovca a súvislej ľadovej pokrývky je závislé celé spektrum organizmov od rias až po polárne medvede. S jeho úbytkom sa stávajú celé ekosystémy veľmi krehké. Posledná zaľadnená oblasť sa stáva ich útočiskom v čase oteplenia. Výskum sa preto zameriava predovšetkým na zmeny v tejto oblasti v priebehu roka. Podľa zozbieraných dát z pozorovaní, bude možné určiť najtrvácnejšie miesta, s najstabilnejšími podmienkami pre život zvierat. Tieto zistenia môžu byť zároveň materiálom pre novú legislatívu, zameranú na vytvorenie chránených oblastí. V nich by bolo podľa expertov možné posilniť populácie jednotlivých druhov. Ak sa však nijako nezakročí, so stratou ľadu stratíme aj tieto krehké ekosystémy a ohrozené druhy živočíchov.
Zdroj:
www.dailymail.co.uk
Titulné foto:
Goodfreephotos
