Hoci bol v minulom roku obmedzený nielen spoločenský, ale aj vedecký život, vesmírne objavy nezastavila ani pandémia.
Podobne ako výučba na školách, tak aj vedecký výskum, vrátane toho astronomického, sa musel v uplynulom roku prispôsobiť vzniknutej celosvetovej situácii a vyrovnať sa s ťažkosťami, ktoré priniesla. Vesmírne agentúry, tak ako iné pracoviská, nechali svojich zamestnancov pracovať z domu. Pozastavilo či zrušilo sa viacero projektov. Napríklad projekt Event Horizon Telscope, vďaka ktorému sme mali možnosť vidieť vôbec prvý záber čiernej diery. Aj napriek prekážkam si však rok 2020 môže na svoje konto pripísať vesmírne objavy a vzácne nebeské úkazy. Obzrime sa aspoň za niektorými z nich.
Zlatý vek vzoriek
Vo svete získaných vesmírnych vzoriek dopravených na Zem nastal v roku 2020 „boom“. Média hovoria tiež o „zlatom veku“. V októbri mala úspech misia OSIRIS-Rex a NASA získala vesmírne kamene z asteroidu Benu. V decembri sa zas tešili japonský vedci. Neporušené vzorky z asteroidu Ryugu, ktoré zozbierala vesmírna loď Hayabusa 2, dopadli neporušené od stráženej oblasti v Austrálii. Hyabusa 2 sa následne opäť vrátila do vesmíru na predĺženú misiu. Čínska loď Chang’e 5 získala koncom roka vzorky z mesiaca.
Substancia z odvrátenej strany mesiaca
Čínskym vedcom sa podarilo analyzovať vzorky z odvrátenej strany mesiaca, ktoré nasnímali kamery a spektrometre rovera Yutu 2 pri misii Chang’e 4 ešte v roku 2019. Substancia pripomínajúca gél má tmavozelenú farbu a pozostáva z fragmentov minerálov stavených dohromady. Vedci v štúdii popisujúcej vzorku uvádzajú, že môže ísť o dôsledok vulkanickej erupcie.
Fosfín na Venuši
V septembri uverejnil tím astronómov z Cardiffskej univerzity informáciu o tom, že sa im podarilo identifikovať odtlačok fosfínu v atmosfére Venuše. Ide o plyn, ktorý na Zemi produkujú mikróby. Z tohto niektorí vedci usudzujú, že by mohlo ísť o indikáciu nejakej formy života, ktorá prežíva v oblakoch nehostinnej planéty. Cardiffský tím pozoroval Venušu od roku 2017 prostredníctvom teleskopov na Havaji a v Chile. Na nejaké rozumné vysvetlenie tohto objavu si však budeme musieť ešte počkať.
Misia Slnko
Vo februári 2020 spustila ESA a NASA misiu pod názvom Solar Orbiter. Jej zámerom je výskum Slnka a bližšie pochopenie heliosféry, teda oblasti, ktorú Slnko ovplyvňuje a ktorej súčasťou je aj solárny systém.
Kométa NEOWISE
Ľadovú kométu objavila NASA v marci 2020. NEOWISE sa nachádzala najbližšie k Slnku 3. júla a vďaka tomu bol krásne viditeľný jej žiarivý chvost. Kométa priblíženie k Slnku prežila a zamierila von zo solárneho systému. NEOWISE sa na obzore neobjaví skôr ako o 6800 rokov. Podobne dobre a jasne viditeľný objekt mali astronómovia možnosť vidieť v roku 1997. Šlo o kométu Hale-Bopp.
Červený obor
Tento rok patril v astronomických kruhoch aj obrovskej hviezde, ktorá dostala meno Betelgeuse. Červený obor sa nachádza v súhvezdí Orion a je jednou z najlepšie voľným okom pozorovateľných hviezd. Vedci, na základe oslabenia jej žiarenia predpokladali, že sa sformuje do supernovy a exploduje. Vďaka Habblovmu teleskopu však vypozorovali, že hviezda vyvrhla materiál, ktorý zablokoval prienik svetla z hviezdy. Predpokladané stmievanie pred explóziou môže byť teda len optickým klamom. Astronómovia obra naďalej pozorujú.
Exoplanéty a podivné planét
V uplynulom roku vedci objavili množstvo malých exoplanét, formujúcich sa okolo hviezd, exoplanét na pokraji zániku, planét z diamantov a horúcich exoplanét. Objavila sa aj exoplanéta obiehajúca okolo bieleho trpaslíka, či okolo mŕtvej hviezdy a po prvýkrát aj dve obrovské exoplanéty obiehajúce okolo mladej hviezdy podobnej Slnku. Pozorované bolo aj odhalené planetárne jadro na orbite vzdialenej hviezdy.
Rozruch spôsobili aj „podivné“ planéty, ktoré nemajú žiadnu materskú hviezdu plávajú voľne naprieč vesmírom. Zatiaľ najmenšiu z nich (niečo medzi veľkosťou Zeme a Marsu) identifikovali vedci v Mliečnej dráhe začiatkom minulého roka.
Konjunkcia Saturna a Jupitera
Rok 2020 uzatvorilo jedinečné fascinujúce nebeské divadlo. Priamo na zimný slnovrat bolo možné pozorovať úžasnú konjunkciu Saturna a Jupitera. Šlo o najbližšie priblíženie planét za približne 800 rokov. Planéty sa k sebe približujú asi raz za 20 rokov, keď sa spolu so Zemou zoradia do jednej línie.
Zdroj:
www.edition.cnn
www.space.com
Titulné foto:
Pixabay
