Dnes je 29. marca a meniny má Miroslav

Neobyčajné, udržateľné, floristické objekty zo slovenskej prírody

2. novembra 2020

Alebo tiež prvé slovenské UFO. Pod značkou Unusual Flower Objects sa ukrýva príbeh maliarky a jej vzťah k aranžérstvu ako prírodnému umeniu.

V posledných rokoch je dušičkové obdobie časom, kedy nielen intenzívnejšie spomíname na tých, ktorí nám neprestanú chýbať, ale premýšľame aj nad spôsobom, ako si ich pamiatku uctiť súčasne s úctou k prírode a životnému prostrediu. Zhmotnením tohto postoja je aranžérska práce mladej Slovenky. Medzi jej prírodné umelecké výtvory patria aj vence. Možno o nich povedať, že sú priam symbolom výroku „Prach si a v prach sa obrátiš“. O nich aj ďalších nezvyčajných floristických objektoch nám porozprávala Zora Varcholová. Rodáčka z Humenného, žijúca s rodinou V Svätom Jure. Aj v okolí miestnych viníc získava oboje, inšpiráciu j materiál pre svoju tvorbu.

Keby si o sebe mala na úvod urobiť čosi ako medailónik, čo by si nám v ňom prezradila?

Ako už vyššie zaznelo, volám sa Zora Varcholová. Vyštudovala  som umenie, konkrétne maľbu, na Akadémii umení v Bánskej Bystrici a pôsobila som ako pedagogička. Po dvanástich rokoch praxe, učila som deti predovšetkým výtvarne a kreatívne myslieť, som si ako dovtedy nekvalifikovaná, dokončila aj pedagogické vzdelanie. V škole som ostala ešte ďalšie tri roky, kým prišlo vyhorenie. Hoci ma učenie veľmi bavilo, po rokoch horlivého vzdelávania, som si uvedomila, že chcem mať konečne čas, trpezlivosť a nervy najmä na vlastné deti. Bolo to náročná a doteraz si myslím, že práca učiteľov a vychovávateľov patrí medzi psychicky najnáročnejsie a najmenej finančne ohodnotené.

Možno teda povedať, že veľkú časť tvojho života vypĺňa umenie a všetko, čo s ním súvisí. Ako si sa od maľby a pedagogickej činnosti dostala až k aranžérskej tvorbe?

K aranžovaniu som sa dostala prirodzene, ako k maľbe – zaviedol ma k nim život sám. Mám jednu fotku z detstva, kde som so sestrou, mám asi 5 rokov a v ruke držím natrhané poľné kvety…

Vážnejšie som sa aranžovaniu začala venovať, keď som pomáhala tete, ktorá robila oslavy a svadby. Neskôr som už pracovala sama. Veľa známych sa vydávalo a hľadali niečo originálne. V tom čase sa veľmi často používali umelé kvety a ja som pracovala iba so živými, ako jedna z mála.  Ovplyvňovali ma šikovní ľudia, ale aj nedostatočne pestrý výber kytíc a kvetov. Postupne som čoraz častejšie kupovala skôr doplnkovú zeleň ako samotné kvety. Okrem toho som vždy mala psíka a bývala som blízko rieky Laborec. Čoskoro som tam našla celý zdroj svojich materiálov na tvorbu. To bolo pred 20 rokmi.

Niekoľko priležitostí  na tvorbu s kvetmi som dostala aj od majiteľov  soupa.sk  oslavy, večierky, svadby, fotenie katalógu, či fotenie editorialu pre časopis.

Ako sa vyvíjal tvoj vzťah k materiálom, s ktorými si pracovala, ktoré dnes patria medzi tvoje najobľúbenejšie a kde ich získavaš ?

Cestu k materiálom vnímam ako veľmi dôležitú súčasť tvorby. Kľúčová je zákazka. Snažím sa ku každej vymyslieť príbeh, tému. Iná je voľná tvorba, tam často vznikajú pozoruhodné veci. V minulosti som si prešla hádam všetkým, od organzových stúh až po dnešné udržateľné objekty z prírodných materiálov. Udržala som sa pri tých udržateľných. Používam hlavne sezónne rastliny a tie, čo rastú na divoko. Niekedy musím osloviť farmárov. Mám dobrý kontakt na farmu Agro Mačaj -veľmi milý,ústretový človek, naposledy mi pomohol s makovicami. Veľa zaujímavých rastlín mi nosí aj môj muž, Radúz.

Najradšej zo všetkého mám však naše najobyčajnejšie rastliny, ktoré voľne rastú a nikoho nezaujímajú. Pripomína mi to našu malú slovenskú ješitnosť – doma nieje nikto prorokom.

Na jar tohto roku si sa rozhodla svoju prácu prezentovať pod značkou Unusual Flower Objects (UFO). Čo je základnou myšlienkou tvojej tvorby pod týmto označením, aký odkaz sa tu ukrýva?

Zastávam názor, že náš život je do veľkej miery taký, aký si ho urobíme. Svojimi rozhodnutiami, presvedčením, tým, čomu venujeme pozornosť,  vytvárame si ho sami pre seba. Verím, ž všetko sa deje z nejakého dôvodu. UFO ako projekt, teda vznikal postupne, a v skutočnosti vzniká stále. Popravde, môžem povedať, že som na začiatku.

UFO ako značka, sa zrodilo zo spoločnej diskusie s mojím mužom – vzniklo to spontánne, ale nie náhodou -vždy som mala rada slovne hračky -aj niektoré moje obrazy majú také názvy, UFO sadlo. Vystihuje to podľa mňa to, čo robím. Dokonca sa  UFO, ako skratka „unusual flower objects“ sa dá  aplikovať aj na Slovensku ako – udržateľné floristické objekty , čo je vlastne nosná myšlienka celého ufa – nezvyčajné, udržateľné, originálne. No celý vtip je v tom, že to nezvyčajné, je práve to lokálne, praobyčajné, čo máme pod nosom …

Na instagrame UFO píšeš, že „dušičkové“ vence robíš možno najradšej. Prečo?

Dušičkové vence robím najradšej  z veľmi prozaických dôvodov. Kvôli strohej farebnosti – kvôli odtieňom čiernej, šedej, hnedej, tmavomodrej, … Pri tvorbe dušičkových vencov sa cítim ako maliarka.

Tento rok sú všetky tvoje vence celkom z prírodných materiálov, a hoci je to omnoho náročnejšie, používaš novú techniku „spájania“. Môžeš nám ju popísať a prezradiť prečo si „zahodila“ lepiacu pištoľ ?

Technika viazania pre mňa v minulosti bola alfa omega, ale uspieť pred 20 rokmi s udržateľnosťou bola utópia – vzdala som to, keď som do daru dostala lepiacu pištoľ. Išlo to omnoho rýchlejšie a výsledok sa zdal byť ten istý. Účel svätil prostriedok … ?

Prebudenie prišlo až s Grétou ( Thunberg – pozn.red.) – ona ma fakt zobudila  – bol to hlas malej bojovníčky za klímu. To ma nakoplo. Teraz používam iba to, čo nájdem von, v prírode. Mach mám z lesa, konáre a kôru iba zo zeme alebo vyschnutých kríkov.Kupujem len špagát, drôt, nožnice a rukavice.

Svet je plný paradoxov a plytkého myslenia. Koľko milovníkov prírodných materiálov sa zamyslí aj nad tým, akým spôsobom boli pospájané? Ani mne to dlho nenapadlo. Keď som si na jednom školení všimla, že lepiaca pištoľ je neoddeliteľnou súčasťou každého účastníka, naplno som si uvedomila, aká to môže byť hrozba. Rozhodla som sa vrátiť k pôvodnej technike viazania, používať predovšetkým lokálne kvety a totálne zabudnúť na lepidlo, ktoré je pre prírodu devastujúce. Nedáva predsa zmysel prilepovať prírodné materiály nerozložiteľným lepidlom. Používam výlučne prírodný špagát – po tom co veniec doslúži,  ho majiteľ môže s čistým svedomím hodiť priamo do kompostu.Machové vence, ktoré som vyrábala na dušičky vyslovene potrebujú vlhke počasie – čo znamená, že na hrobe vydržia od novembra až do jari.

Sledujem, že tvorcov s podobným zámerom je stále málo, ale verím, že sa to čoskoro zmení. Hlasov hovoriacich o udržateľnosti je stále viac – to ma ženie dopredu.

Na ktorý zo svojich výtvorov si zatiaľ najviac hrdá, z ktorého máš najväčšiu radosť, čo považuješ za najväčší úspech a čo by si naopak už tvoriť nikdy nechcela?

Mám doma jeden veniec, ktorý som vyrobila pod dozorom môjho veľkého vzoru – floristu Roberta Bartolena, niežeby som ho mala najradšej, no pripomína mi, že v živote sú dobrí učitelia veľmi dôležití.

Najradšej zo svojich prác mám také, ktoré skončia naspäť v prírode, keď som bola malá, učili nás – čo z prírody, do prírody ! Bolo to ľahko zapamätateľné heslo, ktoré sme zvykli hovoriť zahadzujúc pri tom ohryzok , ale je to tak! Preto som sa rozhodla na svojom IG profile vytvoriť svoj  # hesteg – backtothenature.

Najviac som hrdá na také moje autorské objekty, o ktorých som presvedčená, že som také ešte nikde nevidela. Napríklad, mrkva na patizóne alebo  machové tekvice. Myšlienka s patizónom prišla vtedy, keď som sa dozvedela, že zelená aranžérska hmota, do ktorej sa zvyknú pichať kvety, aby stály v istom uhle je  v prírode nerozložiteľná, to ma šokovalo. Hneď mi napadlo, ako tú hmotu nahradím. Použila som dužinu z tekvíc, patizónov, melónu, cukety.

Najväčším aranžérskym úspechom zatiaľ ostáva , že moja tvorba oslovila prezidentskú kanceláriu, a to hlavne kvôli štýlovej nevšednosti a udržateľnosti.

Čo sa týka „newermore“, nikdy by som sa nechcela vrátiť k organzovým stuhám, ani k lepeniu prírodnín nerozložiteľným lepidlom. To je hranica, ktorú už neprekročím. Pamätám si, že averziu voči umelým kvetom som mala úplne odjakživa. Nikdy som nerobila nič z umelých kvetov a ani nikde nebudem. Keby bolo na mne, zakázala by som predaj aj výrobu týchto produktov vo všeobecnosti.

Titulné foto: Unusual Flower Objects



zobraziť dalšie