Dnes je 22. oktobra a meniny má Sergej

Nový kyborgovia medzi bákteriami ako zdroj ekologického paliva.

12. januára 2018

Jedným z posledných plodov vedeckej vynaliezavosti je baktéria pokrytá mikroskopickými polovodičmi, ktorá je potenciálnym zdrojom paliva, generovaného zo slnečného žiarena,CO2 a vody.

Súčasťou klimatického problému sú aj problémy spojené s výrobou a používaním fosílnych palív, ktoré do ovzdušia uvoľňujú množstvo škodlivých látok. Reálne riešenie tohto problému však musí spájať dve základné stratégie. Je potrebné redukovať ďalší únik týchto látok do ovzdušia, no zároveň je nemenej dôležité dostať optimálne množstvo už uvoľnených látok z ovzdušia. Za týmto účelom bolo vyvinutých zopár technológií, zameraných na odbúranie CO2 zo vzduchu, no často ide buď o málo účinné alebo nákladné technológie. Vedci z Harvardu však zrejme prišli na to, ako možno lacno a efektívne premeniť CO2 na niečo užitočné: zistilo sa, že keď je určitý druh baktérií vystavený pôsobeniu ťažkých kovov, produkuje v sebaobrane kyselinu octovú. Surovinu, z ktorej možno následne vyrobiť ekologické palivo či plast. Deje sa tak v procese fotosyntézy, čo znamená, že tu zároveň dochádza k spotrebe CO2 za prítomnosti slnečného žiarenia a vody.

Zdroj: http://www.iflscience.com

Poďme ale pekne poporiadku. Je všeobecne známe, že ťažké kovy sú toxické tak pre veľké ako aj pre malé žijúce organizmy. Očividne si však niektoré baktérie vyvinuli proti nim obranu. Dokážu ich spracovať tak, že svoje telo pokryjú kryštalickými polovodičmi a efektívne neutralizujú ich škodlivý vplyv. Vedci si uvedomili, že tieto kryštály slúžia ako miniatúrne solárne panely a že ich možno použiť pri umelej fotosyntéze.

Keď sú kryštálmi pokryté baktérie vystavené vode, slnečnému žiareniu a CO2, produkujú kyselinu octovú. Táto reakcia je viac ako 6 kráť účinnejšia, než pri klasickej rastlinnej fotosyntéze, zároveň sú baktérie schopné pohltiť 4 krát viac slnečného žiarenia, než tradičné solárne panely.

Zdroj: www.pixabay.com

Podľa slov jednej z vedkýň, ktorá sa na výskume podieľa ide vlastne o celkom jednoduchú skúmavkovú chémiu. Stačí udrživať baktérie v prirodzenom vodnom prostredí, pridávať doň malé množstvá roztoku kadmia a čakať niekoľko dní na výsledok fotosyntézy. Tento proces možno skombinovať s už existujúcimi metódami spracovania kyseliny octovej na palivo či plast. Môžeme tak dokonca recyklovať už použité fosílne palivá, ktoré obsahujú ťažké kovy, a to bez toho, že by sme zaťažovali životné prostredie.

Zdroj: www.project-metal.co.uk

Výskum pokračuje ďalej, vedci skúmajú vplyv iných kovov na tento proces a možnosti ďalšieho znásobenia jeho účinnosti. Každopádne sa zdá, že vývoj tejto technológie má sľubnú budúcnosť, keďže má mnoho výhod, ktoré z nej činia kandidátku vhodnú na masovú produkciu. Dokonca, baktéria sa sama rozmnožuje, takže teoreticky je naozaj potrebná len veľká kaďa s vodou a kadmiom, umiestnená na slnku. Možno práve takéto sofistikované zariadenie bude tým, čo našej planéte pomôže.

Zdroj: www.earth.com

Zdroj:
www.bbc.com

Titulné foto:
Gizmodo



zobraziť dalšie