Dnes je 22. oktobra a meniny má Sergej

O čom sa hovorilo na Slovakia Going Zero Waste

15. apríla 2019

Prehnaný konzum a pôžitky povýšené nad racionalitu – v tomto duchu sa niesol 2. ročník konferencie Slovakia Going Zero Waste.

Lenka Mynářová, odborníčka na aplikáciu biopolymérov v úvode svojej prednášky o bioplastoch spomenula príhodu, ktorá jej navždy zmenila pohľad na život. Už dávnejšie si na diaľku adoptovali chlapčeka z Bieloruska. Keď k nim pred rokmi prvýkrát prišiel domov, pri vynášaní smetí sa spýtal, čo to je. Nevedel to pochopiť, pretože to nepoznal. Nepoznal odpad. A vtedy nastala v jej živote veľká zmena. Zrušila plánovanú rekonštrukciu kúpeľne a upustila od zbytočných a nákladných darčekov pre rodinu.

Prehnaný konzum a pôžitky povýšené nad racionalitu – v tomto duchu sa niesol 2. ročník konferencie Slovakia Going Zero Waste, ktorá sa konala v bratislavskej Starej tržnici, dňa 7. apríla 2019.

Foto: Slovakia Going Zero Waste / Tomáš Thurzo

Prečo Zero Waste konferencia? Pretože redukcia spotreby a tvorby odpadu nám pomôže výrazne znížiť produkciu oxidu uhličitého. Kto je za to zodpovedný? My všetci. Dnes sa už nemôžeme tváriť, že sa nás problém znečisťovania planéty a klimatických zmien netýka. Každý z nás môže svojou snahou prispieť k zmierneniu dopadu globálneho otepľovania. Zhrňme si však zopár faktov.

10% najbohatších ľudí na svete má na svedomí až 50% emisií CO2.  Svedčí to o tom, že čím viac zarábame, tým je naša uhlíková stopa väčšia.

Jozef Pecho, klimatológ


Kritické oteplenie

Zrekapitulujme si Parížsku dohodu, ktorá je rámcovou zmluvou OSN o zmene klímy. V roku 2016 ju podpísalo 177 členských štátov. Dohoda zaväzuje usilovať sa, aby nárast teploty neprekročil hranicu 1,5 °C oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou a uznanie, že by to výrazne znížilo riziká a dopad na zmenu klímy.

Dnes sa atmosféra otepľuje v dôsledku CO2, ktorý sme do atmosféry vypustili pred 30 až 50 rokmi. Ak si s jeho vysokou produkciou neporadíme do roku 2025, otepľovať sa bude minimálne do konca 21. storočia. Podľa poslednej správy IPCC (Medzivládny panel pre zmenu klímy), zverejnenej v októbri 2018, by sme mali byť všetci v pozore. Tvrdí sa v nej, že na vyriešenie hlavnej príčiny vysokých antropogénnych emisií skleníkových plynov má ľudstvo približne jedno desaťročie. Na to, aby sme odvrátili kritické oteplenie Zeme o 2°C, resp. 1,5 °C a výrazne spomalili rast koncentrácie skleníkových plynov, máme už len niekoľko rokov.

Z prezentácie klimatológa Jozefa Pecha – vplyv rozširovania miest na produkciu CO2.
Foto: redakcia Vedomé

Vláda kontra jednotlivci

Analytik globálnych trendov Juraj Mesík, ktorý vo svojej prednáške hovoril o zodpovednosti za emisie skleníkových plynov, povedal:

Vlády nebudú konať, ak nebudú cítiť tlak od občanov.

Aj preto majú konferencie akou je Slovakia Going Zero Waste zmysel. Z úst odborníkov z rôznych oblastí sa tak i laická verejnosť oboznámi s dôležitými a zarážajúcimi faktami. Odborníci už bijú na poplach a len adaptácia nestačí. Poviete si, čo s tým ja, obyčajný človek môžem robiť? Veď poctivo triedim odpad a svoje deti učím o nutnosti ochrany životného prostredia. Triedenie odpadu a recyklácia však už nie je dostačujúcim riešením. Každá snaha sa počíta a každý z nás môže svojou troškou prispieť k zmierneniu dopadu globálneho otepľovania.

Ako na to?

Zaznelo to z pódia konferencie mnohokrát a z rôznych úst – dobrovoľná skromnosť a redukcia odpadu sú hlavnou silou, ktorá nám môže pomôcť odvrátiť negatívne dopady klimatických zmien.

Ruku na srdce, je nám našťastie celkom dobre. (Teda, veľkej väčšine Slovákov.) Máme plnú skriňu oblečenia, plné detské izby hračiek a chladničky plné jedla. Ak chceme planéte pomôcť, môžeme začať od seba a skúsiť napríklad zmeniť svoj životný štýl. Znížme svoju spotrebu a uspokojme sa menším mnonžstvom vo všetkom. Zbavme sa vecí, bez ktorých sa zaobídeme a nekupujme nové. Ak sa však chcete zbaviť nepotrebných vecí, pamätajte, že aj pri vyhadzovaní je dôležité uvažovať ekologicky. Ako spomenula minimalistka Andrea Richardson, v Nemecku sa nedá “len tak” niečo vyhodiť. Všetko má svoje miesto. Takže aj pri triedení na to musíme ísť s rozumom.

Výrazným zlepšením situácie je prechod na vegetariánsku či vegánsku stravu. Vegetarián dokáže podľa Mesíka znížiť svoju uhlíkovú stopu až o 50%! Ak sa snažíte zdravo stravovať a kupovať mäso a živočíšne výrobky z menších fariem, kde sa predpokladá aj humánnejšie zaobchádzanie so zvieratami, asi vás sklameme. Ani živočíšna produkcia v domácom chove nie je udržateľné riešenie s ohľadom na produkciu emisií. Ak sa mäsa neviete vzdať, pomôže jeho obmedzená konzumácia.

Aj veľké podujatia sa dajú riešiť bez jednorázových plastov
Foto: Slovakia Going Zero Waste / Tomáš Thurzo

Ako zmobilizovať ľudí?

Yasmina Lembachar, ktorá prednášala o zmene smerovania spoločnosti tvrdí, že sa to dá cez emóciu a ako príklad uviedla známu školáčku Gretu Thunberg, ktorá svojim úprimným štrajkom za klímu zmobilizovala tisícky mladých ľudí po celom svete.

Podľa Juraja Mesíka môžu jedného človeka drsné fakty znechutiť a vyvolať v ňom apatiu, druhého naopak motivovať. Preto je vhodné kombinovať spôsoby ako komunikovať túto problematiku.

Tlak katastrofického scenára nás môže naviesť na rôzne alternatívne riešenia, ale tie nemusia byť vždy celkom bez chyby. Preto je dôležitá úloha odborníkov vo vládach, ako aj ďalších ľudí s globálnym vplyvom, aby vedeli rozpoznať úskalia rýchlokvasených riešení.

Mesík tiež upozornil na absenciu klimatického povedomia a problém v školskom vzdelávaní. Absolvent gymnázia podľa neho netuší o klimatickej hrozbe.

Minimalizmus ako spoločný prvok všetkých tém

Slovo minimalizmus zaznelo v rôznych podobách z pódia viackrát, nielen z úst  minimalistky Andrey Richardson. Odkázal naň aj Juraj Mesík. Označil ho ako riešenie všetkých problémov.

V poslednej dobe je „byť eko“ trendové, avšak nahrádzať ešte funkčné spotrebné veci eko či bio-výrobkami nemá veľký environmentálny zmysel. Konzum či ekokonzum – je to stále to isté, tvrdí Andrea Richardson.

Naša vysoká spotreba je kameňom úrazu celého problému. Je to naša potreba potvrdzovania sociálneho statusu.

Ako zmeniť postoj a správanie, keď nás účia zarábať viac, učia nás viac chcieť a podsúvajú nám možnosti, ako mať stále nové veci?! Ako vysvetlíte študentovi, že nemá za 50 Euro letieť na víkend do európskej metropoly?

Juraj Mesík

Analytik globálnych trendov Juraj Mesík hovoril o tom, prečo stále zlyhávame v obmedzení emisií.
Foto: Slovakia Going Zero Waste / Tomáš Thurzo

Podľa Mesíka majú behaviorálne zmeny mizivú šancu. Preto vidí nádej v čistých technológiách. Ich nevýhodou je však fakt, že sú stále ekonomicky nedostupné.

Žiť ekologicky a zodpovedne je drahé

Petra Csefalvayová z Inštitútu pre cirkulárnu ekonomiku (INCIEN) hovorila o najčastejších mýtoch a nedorozumeniach na ceste k bezodpadovosti a aj o tom, prečo sa nám ekologické výrobky javia ako drahé. Ekologické produkty nikdy nebudú lacnejšie než neekologické, pretože tie v sebe nezohľadňujú daň za poškodenie a cenu za odstránenie negatívnych vplyvov, ktoré už ekologický výrobok v sebe obnáša. Ekologický sortiment má vyššiu cenu aj preto, že sa nevyrába tak masovo ako bežné produkty. Platí to aj pre elektromobily, čo sme si potvrdili s pánom Mesíkom. Cena elektromobilov bude klesať jednak s cibrením výrobných technológií ako aj ich masovejšou produkciou.

Moderátorka konferencie Slávka Halčáková diskutuje s Petrou Csefalvayovou, Janom Blažekom a Natáliou Pažickou
Foto: Slovakia Going Zero Waste / Tomáš Thurzo

 

Mladá generácia je nádejou

Nielen Greta Thunberg Moly Steer inšpirujú mladých ľudí a dokážu zmeniť postoj dospelých. Natália Pažická je mladá Slovenka, ktorej osud našej planéty nie je ľahostajný. Jej prvé video „Pravdivá story o ekológii a textilnom priemysle” zaznamenalo na našej facebookovskej stránke neuveriteľný virálny dosah: 928 tisíc pozretí. Priznáva, že kedysi tiež holdovala fast fashion a pracovala ako modelka. V roku 2012 však na castingu v Číne v textilnej fabrike zažila na vlastné oči niečo, čo ju okamžite donútilo zmeniť pohľad na módu. Videla ľudí, dospelých aj deti, ako spia na pracovných stoloch, zatiaľ čo v druhej časti haly ďalšia skupina ľudí pracovala v neskutočne silnom zápachu. Keď sa spýtala, prečo sa nejdú vyspať domov, odpovedali jej, že domov nemajú, že vo fabrike vlastne bývajú a všetky zarobené peniaze posielajú svojim rodinám. Manažéri mali na tvárach rúšky, avšak zamestnanci pracovali aj spali bez nich, vystavení sústavnému zdravotnému riziku. Okrem tohto zážitku sa odvolala aj na dva filmy, ktoré odporúča všetkým, a ktoré zásadne ovplyvnili jej pohľad na svet. „The True Cost“ a „Plastic Ocean“.

„Všetkého je veľa a všetkého chceme strašne veľa! Potrebujeme to pritom len na krátky moment v našom živote,“ povedala Natália a nadviazala tým na myšlienku prehnaného konzumu, ktorá rezonovala vo všetkých prednáškach konferencie Slovakia Going Zero Waste. Podľa Natálie nie je v poriadku, keď nás marketingom upokojujú, že situácia ešte nie je taká kritická. Odvolávajúc sa na výrok slávnej biologičky Jane Goodall: „Every indivudual matters“ (Záleží na každom z nás, preklad redakcie) všetkým odkázala:

Je v poriadku nebyť 100%, ale nemalo by nám to zabrániť snažiť sa ďalej. Je lepšie si ročne vziať 100 plastových sáčikov než 700.

Zdôraznila tak to, na čom sa zhodli všetci spíkri konferencie – je jedno ako a kde, ale treba konať. Možností je veľa, či už sa zúčastniť SWAPov, prednášok, alebo len tak na obede o tom hovoriť s kamarátmi.

Dve predstaviteľky mladej generácie aktivistiek: Molly Steer / Iniciatíva Straw No More a Natália Pažická
Foto: Slovakia Going Zero Waste / Tomáš Thurzo

 

Kto stojí za konferenciou Slovakia Going Zero Waste

Organizátorkami sú dve mladé ženy, ktoré to s planétou aj so Slovenskom myslia vážne.

Zuzana Jánošíková je publicistka, fotografka, mama a nadšená šíriteľka myšlienok zero-waste. S láskou vytvára koncept a komunikuje so spíkrami, konzultantmi a dobrovoľníkmi.

Silvia Yoder Križanová je event manažérka, právnička a zástankyňa alternatívneho životného štýlu. V jej rukách bol predaj lístkov a komunikácia s účastníkmi, partnermi a vystavovateľmi.

Organizátorky konferencie: sprava Zuzana Jánošíkova a Silvia Yoder Križanová
Foto: Slovakia Going Zero Waste / Tomáš Thurzo

 



zobraziť dalšie