Dnes je 16. apríla a meniny má Dana/Danica

Odpad je aj na Slovensku naliehavým problémom

12. júna 2020

Ako to u nás vyzerá s odpadovou politikou? Aký vzťah majú Slováci k odpadu a prečo je dôležité tému „odpad“ stále otvárať? Aj na to odpovedá Braňo Moňok.

Pod názvom Priatelia Zeme Slovensko sa v súčasnosti združujú tri organizácie: Priatelia Zeme-CEPA,
Priatelia Zeme-SPZ a Lesoochranárske zoskupenie VLK. Každá organizácia má vlastné sídlo, poslanie a ciele. My sme sa rozprávali s Branislavom Moňokom z neziskového občianskeho združenia Priatelia Zeme-SPZ, ktoré pôsobí na Slovensku od roku 1996. Chráni životné prostredie, prírodu na Slovensku, aj v európskom kontexte. V súčasnosti sa zameriava predovšetkým na minimalizáciu znečisťovania prostredia odpadmi a toxickými látkami.

Zdroj: hwww.priateliazeme.sk

Čo vnímate ako najnaliehavejší ekologický problém na Slovensku? Je ním skutočne odpad?

Ťažká otázka, ale keďže sme organizácia, ktorá sa dlhodobo venuje problematike odpadov je zrejmé, že odpady považujeme za veľmi vážny problém. Tému odpadov vnímame takpovediac ako prierezovú. Práve nesprávne nakladanie s odpadmi má za následok rozsiahle znečistenie životného prostredia. Od poškodzovania pôdy, vodných tokov a podzemnej vody až po znečistenie ovzdušia. Veľkým problémom sú skládky aj spaľovne odpadu. Napokon, už vieme, že odpady úzko súvisia aj so skleníkovým efektom, a teda klimatickými zmenami. Sme preto presvedčení, že posun v problematike nakladania s odpadmi je súčasne posunom aj v ďalších pridružených oblastiach.

Za 20 rokov fungovania vašej organizácie už pravdepodobne dokážete zhodnotiť vývoj problematiky odpadov na Slovensku. Ako sa situácia s odpadmi vyvíja?

Jedno čo možno povedať s určitosťou je, že množstvo odpadu každým rokom narastá. To je skutočne negatívne. Na druhej strane, narastá aj množstvo vytriedeného odpadu, čo nie je samozrejme riešenie, ale možno to považovať za indikátor rozširujúceho sa povedomia u obyvateľov Slovenska. Spomínam si, že keď sme zhruba v roku 1996 začínali s našou činnosťou, spúšťali prvé projekty týkajúce sa predchádzania vzniku odpadov pozerali na nás ako na bláznov. Odpad sa nielenže netriedil, ale mnohé obce nemali ani len nádoby na zmesový odpad. O kompostovaní nehovoriac. Dnes je situácia celkom iná, nielen na lokálnej, ale aj štátnej úrovni. Posun je zjavný. Či je dostatočne rýchly ostáva otázne.

Ako sme na tom v našej krajine s odpadovou politikou a príslušnou legislatívou.

Osobne si myslím, že legislatíva nie je nastavená zle. Problém vidím skôr v našom postoji k nej. Všimol so si, že ju zväčša vnímame ako nepriateľa. Namiesto toho, aby sme sa sústredili na to, ako ju naplniť, hľadáme cestičky ako ju obísť. Skrátka, máme takéto zvláštne nastavenie. V porovnaní so západnými krajinami sme na tom v tomto zmysle o dosť horšie. Aj napriek tomu dnes okrem legislatívy existuje aj takzvaný tlak „zdola“. V súčasnosti sa čoraz viac jednotlivcov, organizácii či komunít venuje otázkam, problémom a ich riešeniam, na ktoré sme pre 23 rokmi boli v podstate sami.

Zdroj: www.www.priateliazeme.sk

Je zaujímavé, že Priatelia zeme sa týmto otázkam venovali už v 90. rokoch. Čo pre vás bolo tou inšpiráciou, tým počiatočným impulzom? Odkiaľ sa vzala potreba zaoberať sa práve touto problematikou?

V čase keď sme zakladali organizáciu boli predmetom nášho záujmu nielen odpady, ale aj toxické látky a trvalo udržateľné sídla. Budovali sme eko farmu. Postupne sa však náš program zúžil výhradne na odpady. Čo nás celé tie roky inšpirovalo, motivovalo a chránilo pred vyhorením, bolo silnejúce presvedčenie, „že sa to dá“. Keď prídeme do obce, kde je miera vytriedeného odpadu 10 % a za dva roky spoločne dosiahneme mieru 50 %,je to úžasná vec. Keď sa zúčastňujeme rôznych existujúcich podujatí, ako je napríklad konferencia Slovakia Going Zero Waste, kde vidíme stovky ľudí, nadšených pre trvalo udržateľný spôsob života, je to pre nás zdrojom energie a chuti pokračovať. My vieme,, že riešenia existujú a fungujú. Mnohokrát nie sú náročné a chceme, aby ľudia vedeli, že sa môžu stať súčasťou ich každodenného života.

Spolupracujete so školami, obcami aj samosprávami. Ako túto spoluprácu hodnotíte.

Pri zavádzaní nových systémov, napríklad zlepšenia nakladania s odpadmi, je neoddeliteľnou súčasťou informovanosť. Potrebujeme obsiahnuť čo najširší okruh obyvateľstva, všetky vekové skupiny. Preto spolupráca so školami je súčasťou spolupráce s obcou. Tu by sme očakávali trošku väčšiu flexibilitu a angažovanosť práve vzdelaných ľudí, učiteľov a mentorov. Environmentálne témy sa dnes predsa môžu stať súčasťou takmer každého vyučovacieho predmetu. Okrem presne špecifikovaných projektov či zberu papiera je potrebné deťom ukázať, že otázka životného prostredia, prípadne odpadov je otázkou každodenného života, každodennej praxe. Samozrejme environmentálna výchova sa však nesmie obmedzovať len na školu. Potrebné je, aby bola súčasťou domácností. Zapojené by do nej mali byť skrátka všetky sociálne skupiny.

V každom prípade spolupráca na úrovni obcí a samospráv je diametrálne odlišná od tej so školami. Presadiť, realizovať a dohliadať na školské projekty je podstatne jednoduchšie a menej nákladné.

Zdroj: www.priateliazeme.sk

Zavedenie opatrení a nových systémov je jedna vec. Ich realizácia a dodržiavanie druhá. Aké sú súčasné nástroje kontroly dodržiavania zavedených opatrení.

Možností je viacero. Od evidencie jednotlivých domácností cez rôzne, dnes už aj technické kontroly a podobne. No skôr ide o to, vytvoriť podmienky, dostatočne komfortné pre väčšinu ľudí. To sa môže líšiť od obce k obci. Niekde stačí jeden set separačných kontajnerov v strede obce, inde je potrebné, aby boli pri každom dome… Je to otázka pre väčšinu prijateľného riešenia. Vybudovanie primeranej infraštruktúry však nestačí. Rovnako dôležitá je informovanosť, všestranná a účinná. Až potom je tu kontrola. Na jej základe vidíme, či zavedené opatrenia fungujú. Tu nastupuje ďalšia motivácia. Negatívna – výstraha, napomenutie, či pokuta alebo pozitívna – odmena, ocenenie, uznanie. Mtívacia má mnoho podôb a aj v tomto prípade je potrebné zvoliť jej účinnú formu v danom prípade.

Čokoľvek vyššie uvedených štyroch bodov vynecháme, sa odrazí na funkčnosti celého systému. Základným predpokladom úspechu je však už spomínané vytvorenie primeraných podmienok pre aplikáciu daných opatrení v praxi. Nedoceniteľná je taktiež participácia obyvateľov na samotnej voľbe opatrení, ktoré majú byť zavedené. Spolupráca je potom omnoho efektívnejšia.

Ako vaša organizácia nadväzuje spoluprácu s obcami? Oslovujú vás ony sami?

Áno a je ich veľmi veľa. Preto sme dnes v štádiu, že si musíme vyberať. Rozhodujúca je pre nás preto motivácia danej obce, otvorenosť jej vedenia, jej obyvateľov, ochota sprostredkujúcich firiem, ktoré s obcou spolupracujú. Pre nás je dôležité, aby sa nami vytvorené opatrenia skutočne zaviedli do praxe a aby bolo daný systém možné rozšíriť, previesť aj na iné obce.

Vnímate nejaký rozdiel v otvorenosti, ochote prijímať nové postoje a realizovať zmeny v jednotlivých častiach Slovenska? Je nejaký diametrálny rozdiel s akým k problematike odpadov pristupujú obyvatelia západu, stredu a východu Slovenska?

Určite. Nejde ani tak o záujem ako skôr o samotnú realizáciu. Realizovali sme úžasný, priam zázračný projekt s rómskou komunitou v Raslaviciach, podarili sa nám krásne projekty v Palárikove, no faktom ostáva, že západ je kdesi inde. Keď realizujeme projekt v Trenčianskom kraji, nestojíme súčasne pred problémom 20 % nezamestnanosti. Realizácia projektu a jeho výsledky nenarážajú na také finančné prekážky (napríklad splácanie zavedených poplatkov – pozn. red.) ako na východe Slovenska. Odlišná je však aj situácia so samotnou produkciou odpadov. Kým v trenčianskom kraji je to okolo 400 až 500 kilogramov na obyvateľa ročne, v mnohých obciach na východe sa bavíme o 90 až 150 kilogramoch. Obec na východe, aj keď nevytriedi ani gram odpadu, má vždy menej zmesového odpadu ako Trenčianske Teplice napriek tomu, že tie ho vytriedia povedzme polovicu. Je teda potrebné rátať s tým, že ľudia na východe majú iné problémy ako ľudia na západe Slovenska. Účinným nástrojom v akomkoľvek regióne je v každom prípade ekonomická motivácia, napríklad zvýšenie poplatku za skládkovanie. Osobne to považujem za v istom zmysle úsmevné, v čase, kedy je človek ochotný bez mrknutia oka zaplatiť 20 eur mesačne za telefón ale pri rovnakom ročnom poplatku za odpad, krčí čelo.

Vo svojich propagačných materiáloch hovoríte o takzvanej „dobrovoľnej skromnosti“ ako ceste k lepšiemu stavu spoločnosti. Čo si pod týmto pojmom máme predstaviť vo vzťahu k odpadom?

Cieľom našej organizácie aj našich projektov je predovšetkým zamedzenie vzniku odpadov, až sekundárne zvýšenie miery jeho separácie. Pod dobrovoľnou skromnosťou máme namysli rozhodnutia, ktoré vedú predovšetkým k tomu prvému. Táto skromnosť sa týka našich dobrovoľných spotrebiteľských rozhodnutí. Je to napríklad odmietanie jednorázových plastov, opakované používanie obalov, nenakupovanie istých tovarov, pričom tu nemusí ísť len o odpadové hľadisko, ale aj o podmienky za akých tento sa tento tovar vyrába atď. Pre každého znamená dobrovoľná skromnosť niečo iné a môže ňou byť napríklad aj to, že sa rozhodnem vytriediť svoj domáci odpad. To všetko sú veľmi potrebné rozhodnutia a kroky na ceste k zlepšeniu stavu vecí.

Titulné foto:
Priateliazeme



zobraziť dalšie