Dnes je 26. mája a meniny má Dušan

Poznáte slovenské pralesy?

30. apríla 2019

Nielen v Brazílii, Indonézii, Austrálii či na Sumatre. Aj keď nie dažďové, ale nepochybne rovnako krásne a vzácne sú aj pralesy na Slovensku.

Veru tak. Často počujeme a aj našej stránke píšeme o potrebe ochrany a zachovania úžasných a jedinečných biotopov, akými sú dažďové pralesy. Pritom možno viacerí ani netušia, že sa aj na území našej krajiny nachádzajú nádherné pralesy, ktoré si vyžadujú nemenšiu pozornosť a ochranu.

Čo je prales

Definícia pralesa hovorí, že ide o ekologicky ustálený les, s trvalými, dynamicky vyrovnanými vzťahmi medzi klímou, pôdou a organizmami. Je uchránený od takého ľudského vplyvu a zásahov, ktoré by mohli zmeniť zákonitosti životných procesov a štruktúru porastových útvarov v ňom.V pralese je vylúčený akýkoľvek citeľný úmyselný vplyv človeka.

Prales sa zvykne označovať aj ako pôvodný alebo prvotný les. Pod pojem pôvodný les však spadá aj takzvaný prípravný les. Ide o človekom nepodmienený, neovplyvnený les, ktorý vyrastá z krátko žijúcich drevín na miestach zasiahnutých prírodnou katastrofou alebo na opustených pôdach. Je to súčasť ontogenetického vývoja danej lokality. Pionierske dreviny vystriedajú časom dlho žijúce dreviny. Bez zásahu človeka tak vzniká pravý prírodný les, ktorý možno chápať aj ako jedno z vývojových štádií pralesa.

Vo všeobecnosti je však prales považovaný za vrchol prírodného ekosystému. Ide o najdokonalejšie spoločenstvo, aké v danej lokalite mohlo vôbec vzniknúť a trvalo sa udržať.

Pre pralesy je charakteristická stálosť ich druhového zloženia, ktoré vznikalo tisíce rokov, ekologická samostatnosť a vyrovnanosť, rôznovekosť typická pre zmiešaný biodivezný porast, ich špecifická výstavba, vysoká odolnosť, či schopnosť samoregulácie a prirodzenej obnovy.

Koľko máme na Slovensku pralesov

Prvé komplexné mapovanie, inventarizácia pralesov a ich zvyškov prebehla na Slovensku v rokoch 2009 – 2015. Udialo sa tak v rámci realizácie dvoch projektov – „Ochrana pralesov Slovenska“ a „Poznávame a chránime lesy Slovenska“.

Výsledky mapovania ukázali, že do januára 2016 sa na našom území zachovali pralesy a ich zvyšky o rozlohe 10 180 ha. Čo predstavovalo len 0,46 percenta z celkovej výmery slovenských lesov.

Celkovo šlo o 123 lokalít pralesov (s rozlohou nad 20 ha) a 138 lokalít pralesových zvyškov (s rozlohou od 5 do 20 ha). V rámci zachovania ucelenosti boli do týchto údajov zahrnuté aj plochy, ktoré nespĺňali kritéria pralesa. No šlo len o 402 ha porastov.

Mapovanie však odhalilo nemilú skutočnosť, a síce, že na Slovensku je podstatne menej pralesov ako sa predpokladalo. V roku 1989 sa rátalo s rozlohou od 18 do 20 tisíc hektárov. A ešte v roku 2007 uvádza Národný lesnícky program číslo 24 tisíc hektárov. Je teda smutné, že v skutočnosti ich je o viac ako polovicu menej.

Pohľad na Vihorlatské vrchy a prales zo Sninského kameňa. Zdroj:
www.wikimedia.org

Ktoré to sú?

Keďže ide o 123 lokalít, ako sme uviedli vyššie, nebudeme ich tu samozrejme menovať. Kto by mal záujem, môže si pozrieť podrobnú mapku, kde sú zaznačené všetky slovenské pralesy ich zvyšky aj s doplňujúcimi informáciami.

Vymenujeme ale aspoň tie najznámejšie:

V Badínskom pralese v Kremnických vrchoch možno nájsť stromy staré 200 až 400 rokov. Najvyššie z nich dosahujú výšku až 40 metrov a priemer až 5 metrov.

Dobročský prales neďaleko obce Čierny Balog pri Brezne je so svojím vzácnym jedľovo-bukovým biotopom európskym unikátom. Patrí medzi naše najstaršie chránené územia a bol domovom jedného z najmohutnejších stromov Európy – 500 ročnej Dobročskej jedle.

Stužický prales sa rozprestiera vo východnej časti našej krajiny na hranici s Poľskom a Ukrajinou. Pomenovaný je podľa rieky Stužica, ktorá ním preteká. Obľúbenou turistickou destináciou je vrch Kremenec, na ktorý vedie turistický chodník z obce Nová Sedlica.

Žulový hraničný stĺp na Kremenci označuje hranice s Ukrajinou a Poľskom. Zdroj: www.wikimedia.org

V centrálnej časti Vihorlatských vrchov môžeme nájsť bukové pralesy. Niektoré buky vo Vihorlatskom pralese majú aj viac ako 240 rokov. prales je domovom mnohých vzácnych druhov flóry a j preto bol v roku 2007 spolu s Havešovou, Rožkom a Stužicou zapísaný do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Prales Havešová je súčasťou NP Poloniny. Aj ten je charakteristický svojím starým bukovým porastom. Zaujímavosťou je, že práve v Havešovej rastú zatiaľ najvyššie namerané buky NA SVETE. Ide o jedince s výškou až do 53 metrov. Najstaršie stromy v tejto lokalite majú 220 až 250 rokov.

Posledným na našom zozname je prales Rožok. Aj tento sa nachádza v Poloninách v blízkosti obce Uličské Krivé neďaleko mesta Snina. Rozprestiera sa na severnom svahu rovnomenného kopca a aj tu dominujú buky. Svojou rozlohou je najmenší z vyššie uvedených 4, ktoré sú zapísané na zozname UNESCO. V súčasnosti nie je v tomto pralese žiaden značený turistický chodník.

Rožok. Zdroj:
www.wikimedia.org

Ochrana pralesov

Je nevyhnutným krokom k zachovaniu biodiverzity, má nielen environmentálny, ale aj vedecký a kultúrno-spoločenský význam. O ochrane týchto vzácnych lesných spoločenstiev hovorí aj množstvo medzinárodných dohovorov, ktoré podpísala tiež naša krajina. Portál ww.pralesy.sk preto vyzýva tak odbornú ako laickú verejnosť k spolupráci na ochrane slovenských pralesov a ich zvyškov. Akékoľvek potrebné informácie, poznatky a postrehy z vyznačených lokalít môžete zasielať (najlepšie aj s fotkami) na adresu info@pralesy.sk.

Zdroj:
www.pralesy.sk
www.soda.o2.sk

Titulné foto:
Pixnio

 

 



zobraziť dalšie