Dnes je 22. oktobra a meniny má Sergej

Rok pokroku v medicínskom výskume

13. januára 2019

V roku 2018 obohatili svet mikrobiológie a embryológie 3 úžasné objavy. Z pokroku v medicínskom výskume budú mať úžitok ľudia aj zvieratá.

V trinásty deň nového roka sa ešte raz obzrieme za tým starým. Náš pohľad sa presunie od zmien v makrosvete k zmenám v mikrosvete. Od výtvorov prírody k výtvorom človeka. Pozrieme sa na tri významné objavy,  ktoré by mohli zachrániť doslova tisíce životov.

HIV vakcína

Minulé leto bola na portály popredného medicínskeho magazínu The Lancet zverejnená prelomová štúdia. Pojednávala o výsledkoch výskumu v poradí piatej vakcíny proti známej zákernej chorobe. Presnejšie, o výsledkoch prvej fázy tohto výskumu. Vakcína proti HIV-1, vírusu zapríčiňujúcemu ochorenie AIDS, vyvolala pozitívnu reakciu imunitného systému u testovaných makakov rézus aj u dospelých ľudí.

Navyše, vakcína ochránila makaky pred vírusom SHIV, o ktorom sa práve predpokladá, že sa prenosom z opíc (napríklad pohryzením) na ľudí zmodifikoval na vírus HIV.

Za 35 rokov trvajúcej epidémie a paralelného výskumu, ktorý je akousi medicínskou podobou honby za svätým grálom, ide o vôbec prvý úspech takéhoto druhu.

V druhej fáze výskumu, ktorá prebieha a ktorej výsledky zatiaľ nepoznáme, je vakcína testovaná na 2 600 ženách z krajín v južnej časti Afriky.

Vývoj vakcíny proti HIV dosiahol zatiaľ najvýznamnejší míľnik.
Zdroj: www.pixaby.com

Vývoj účinnej vakcíny závisí od vývoja takých protilátok, ktoré budú schopné rozoznať rôzne kmene HIV vírusu. Ten je totiž ešte variabilnejší než napríklad chrípkový vírus, a práve to je dôvod jeho odolnosti.

Vedúci výskumu však potvrdil, že výsledky prvej fázy výskumu sú veľmi sľubné a mohli by byť predzvesťou účinnej štandardizovanej liečby. S tou by sa mohlo začať už tento rok.

Epidémia HIV postihla doteraz viac ako 70 miliónov ľudí a usmrtila viac ako polovicu z nich.

Vakcína na záchranu včiel

To, že kvalita nášho života na tejto planéte závisí  od existencie včiel je dnes už potvrdeným vedeckým faktom. Ak vymrú včely, budem čeliť nielen zvyšovaniu cien za potraviny, ale tiež nedostatku potravy.

V roku 2016 upozornili vedci na to, že viac ako 40 percent bezstavovcových opeľovačov, predovšetkým včiel a motýľov čelí vyhynutiu. Celé kolónie podľahli v posledných rokoch záhadnej nákaze, ktorej príčinou môžu byť tak pesticídy, ako aj vírusy, huby, roztoče či ich kombinácia.

Alarmujúca situácia mobilizovala vedecké špičky a fínsky tím z Univerzity v Helsinkách zaznamenal koncom minulého roka prvé úspechy. Vakcína, ktorú fínsky vedci vyvinuli, účinkuje proti celosvetovo najrozšírenejšiemu a smrteľnému bakteriálnemu ochoreniu včiel.

Njarozširenejšie ochorenie včiel môže byť v dohľadnej dobe porazené.
Zdroj: www.pixabay.com

Ako si však vakcináciu včiel predstaviť? Ešte donedávna boli totiž vedci presvedčení, že čosi také ako vakcinácia hmyzu je nemožné. Hmyz totiž nemá v tele žiadne protilátky, ktoré by sa mohli aktivovať. V roku 2014 však prišlo prelomové zistenie – mole kŕmené istou baktériou, dokážu z nej získanú imunitu preniesť na svoje potomstvo. Podobne to funguje aj v prípade včiel. Kráľovnej je podaný liek rozpustený v kocke cukru. Imunitu, ktorú získa posúva svojmu potomstvu a takto sa šíri postupne do celého spoločenstva.

Vedecký tím momentálne pracuje nielen na ďalšom vývoji vakcíny, ale aj na jej postupnom zaradení na trh. Jeho členovia sú presvedčení, že aj záchrana 3 percent včelej populácie bude obrovským krokom vpred.

Embryo bieleho nosorožca

Biely nosorožec patrí medzi najohrozenejší druh cicavca na našej planéte. Jeho osud by sa však mohol zmeniť.

Vedcom sa totiž podarilo „stvoriť“ embryá zo spermií dvoch mŕtvych samcov a vajíčok príbuzného druhu. Umelé oplodnenie samice bolo dosť komplikované a riskantné. K vaječníkom 2 tonovej samice nosorožca sa vedci dostali pomocou ultrazvuku a špeciálne vyvinutého zariadenia, ktoré z nich extrahovalo vajíčka. Ak by došlo len k maličkej chybe, ihla na extrakciu vajíčok by mohla trafiť susediacu tepnu a samica by mohla vykrvácať.

Našťastie sa nič z toho nestalo a podľa odhadov by sa prvé mláďa nosorožca bieleho vďaka tejto metóde mohlo narodiť zhruba do troch rokov.

V súčasnosti žijú už len dve samice tohto druhu. Posledný, 45 ročný, samec umrel minulý rok. Druh je teda funkčne vyhynutý. Pomocou asistovanej reprodukcie, z vajíčok žijúcich samíc by sa ho však mohlo podariť obnoviť.

Zdroj:
www.healthline.com
www.phys.org
www.bbc.com

Titulné foto:
Pixabay

 

 



zobraziť dalšie