Predstavte si, že by váš let z Londýna do New Yorku trval menej ako 5 hodín. Vďaka dopravnému lietadlu z NASA to zrejme bude onedlho možné.
Pokiaľ, náhodou, nemáte prístup k vojenskej stíhačke F-22, s najväčšou pravdepodobnosťou je pre vás let nadzvukovou rýchlosťou len vecou fantázie. Posledný nadzvukový let dopravného lietadla zažili pasažieri Concordu v roku 2003. Lietadlo Concorde bolo tiež jediným komerčne prevádzkovaným nadzvukovým dopravným lietadlom v západnom svete. Až kým sa to inžinieri z NASA nerozhodli zmeniť.
V roku 2015 oznámila agentúra NASA, že investuje (na začiatok) viac ako 6 miliónov dolárov do nastávajúceho výskumu lacnejšieho a zelenšieho supersonického cestovania. Nebol to však jej prvý pokus v tejto oblasti. Vesmírna agentúra sa už roky snaží posúvať hranice možného v leteckom priemysle. Koncept prvého nadzvukového lietadla Bell X – 1 ležal na stole predchodkyne agentúry už v roku 1946. Od roku 2006 spojila NASA svoje sily so spoločnosťami Lockheed-Martin a Boeing, ktoré, ako sa zdá, budú jedného dňa lídrami v oblasti nadzvukového komerčného lietania. Ich cieľom je, vďaka dizajnu, materiálom aj pohonným jednotkám, priniesť do nadzvukového lietania podstatne vyšší komfort, s ohľadom na životné prostredie.
Najväčšia čiastka z celkového rozpočtu putuje do laboratórií MIT, kde vedci pracujú práve na environmentálnom dopade komerčného supersonického letectva a vplyve turbulencií na supersonický tresk. MIT musí aktualizovať údaje o vplyve na životné prostredie vzhľadom na predpokladaný rozsah nadzvukových letov. Kým dnes sa vo vzduchu pohybuje niekoľko stíhačiek, takže ich vplyv je relatívne malý, v budúcnosti by to mohli byť tisícky letov.
Je zrejmé, že supersonické lietadlo spáli viac paliva (aj keď za kratší čas), než klasické dopravné lietadlo. Navyše sa pohybuje vo väčšej výške, bližšie k stratosfére a tak by mohlo mať onoho väčší vplyv na ozónovú vrstvu.
Ďalšou kľúčovou záležitosťou pri vývoji lietadla je výskum tichšieho supersonického lietania. Supersonickému tresku sa nehovorí tresk len tak. Ide o naozaj hlučnú záležitosť. Ak sa tieto lety majú stať štandardom, nesmie kvôli tomu ohluchnúť polovica planéty.
Experimentálne supersonické lietadlo LBFD X-plane je vo vývoji. NASA predpokladá, že jeho prvé testovacie lety bude môcť spustiť už v roku 2021 a otvoriť tak trh pre americké spoločnosti, ktoré budú mať záujem o rýchlejšie a pohodlnejšie lietadlá. Tento šľachetný zámer sa agentúre podarí naplniť aj vďaka štedrej podpore americkej vlády, ktorá tento rok uvoľnila nemalú časť rozpočtu aj na tento projekt (viac ako 650 miliónov dolárov pre divíziu aeronautiky).
NASA už otestovala niekoľko predošlých verzií dizajnu LBFD X-plane, zatiaľ len v zmenšenej mierke a v supersonickom veternom tuneli. Štedré vládne príspevky jej však umožnia posunúť sa vpred. Demonštrátor civilného dopravného lietadla (LBFD) bude mať celkom nový typ trupu, krídel aj motorov a emitovať podstatne tichšiu rázovú vlnu. No návrhy a vývoj technológii ešte stále prebiehajú.
Na vývoji podobného konceptu nadzvukových dopravných lietadiel pracujú paralelne s NASA aj ďalšie spoločnosti. Napríklad spoločnosť Virgin Galactic and Boom Technology, ktorá sa snaží postaviť lietadlo, pohybujúce sa dvakrát tak rýchlo ako zvuk, čiže asi 2,335 kilometrov za hodinu. Spoločnosť Spike Aerospace zas vyvíja svoj S-512 Quiet Supersonic Jet, ktorý bude letieť zhruba rovnako rýchlo. A nedávno sa objavili správy o hypersonickom lietadle spoločnosti Boeing, ktoré bude letieť dokonca 5 krát rýchlejšie, než je rýchlosť zvuku. Toto však nebude určené na komerčné účely. (Chvalabohu …)
Čas ukáže, kto bude v týchto pretekoch víťazom. Jedno je však isté, lietať budeme určite rýchlejšie a ostáva len veriť, že aj ekologckejšie.
Zdroj:
www.space.com
www.qz.com
www.pluska.sk
Titulné foto:
Wikimedia
