Okrem IKEY, skupiny ABBA a Volva sa Švédsko môže pochváliť aj svojím typickým, a predsa jedinečným zvieraťom, pohybujúcim sa v lesoch na západe krajiny.
Unikátneho bieleho losa sa Hansovi Nielssonovi, lokálnemu politikovi a milovníkovi prírody, podarilo po troch rokoch snaženia, zachytiť na video. Majestátne zviera mu skrížilo cestu na jeho prechádzke neďaleko mesta Eda, v provincii Värmland. Pred očami sa mu odohrala čarovná scéna, zvieraťa elegantne zostupujúceho do jazierka a ladne sa pohybujúceho vo vysokej tráve. Podľa slov autora videa, bola celá situácia priam magická, akoby sa v danom momente všetko zharmonizovalo – svetlo, lokalita, zviera aj vládnuci pokoj. Napokon, posúďte sami.
Zdá sa, že zviera je celkom biele, dokonca aj jeho parožie pokrýva zamatovo jemná biela srsť. Jeho oči sú však sfarbené dohneda. Na základe tohto faktu, sa podľa biológov možno domnievať, že v tomto prípade nejde o albinizmus, teda vrodenú chybu ( stratu) pigmentácie. Albinizmus u zvierat aj u ľudí, je sprevádzaný rovnako svetlo sfarbenými zrenicami.
Je veľmi pravdepodobné, že svetlú farbu srsti má na svedomí recesívny (zmutovaný) gén, ktorý spôsobuje, že sa narodí, napríklad strakaté zviera. V prípade tohto bieleho losa sú však hnedé škvrnky priam neviditeľné. Ide teda o výsledok genetického kríženia, ktorý sa mohol objaviť aj tak, že raritných losov nikto nelovil a mohli sa preto ďalej rozmnožovať. V súčasnosti by ich na danom území malo byť zhruba sto. Nikto to však nevie povedať s určitosťou, keďže na nich možno naraziť len vzácne. Je rovnako pravdepodobné, že u niektorých je biela farba dôsledkom poruchy pigmentácie.
Aj keď sa z Nielssonom zachyteného losa stala v priebehu niekoľkých dní priam celebrita, nie je jediným odfoteným bielym losom na internete. Vzhľadom k predpokladanej vzácnosti ich výskytu, je paradoxné, že len dva mesiace pred tým, v júni tohto roku, sa objavil na internete snímok losých dvojičiek a v júli zas fotografia Jessici Hemlin, na ktorej je biely los, navštevujúci pravidelne jej záhradu v mestečku Munkedal, tiež na západe Švédska. Biele losy boli spozorované rovnako v Kanade a na Aliaške. Podľa profesora Görana Ericsona odborníka na losy a jelene, by to mohlo svedčiť o zväčšujúcej sa komunite bielych losov, ktorí v danej lokalite nemajú žiadneho prirodzeného nepriateľa, okrem človeka. Väčšina švédskych poľovníkov však zatiaľ (chvalabohu) odmieta tieto krásne zvieratá loviť. Stále sa však nedá povedať, či ide zväčša o jedince s genetickou modifikáciou alebo poruchou pigmentácie.
Losy všeobecne, patria medzi najväčších reprezentantov čeľade jeleňovitých. Dospelý samec môže vážiť od 220 – 450, v niektorých prípadoch až 500 kíl, sú dlhé 2 až 3 metre a vysoké od 180 do 235 centimetrov. Ich parožie môže vážiť aj 20 kíl a dosiahnuť rozpätie až 160 centimetrov. Napriek svojej mohutnosti sú to však veľmi ladné a elegantné zvieratá, ktoré dokážu bežať rýchlosťou až 50 kilometrov za hodinu.
Nech už je ich farba akákoľvek, vzbudzujú nepochybne obdiv. No stretnúť ich v bielom vydaní, musí byť podľa nás, takmer mystickým zážitkom.
Zdroj:
www.nationalgeographic.com
www.washingtonpost.com
Titulné foto:
Pixabay by PaulMosca
