Dnes je 18. septembra a meniny má Eugénia

Zelené hlasy v eurovoľbách

23. mája 2019

Termín volieb do Európskeho parlamentu je za dverami. Už túto sobotu rozhodnú voliči o tom, kto v ňom bude za Slovensko prehovárať. Budú to aj zelené hlasy?

Hneď v úvode chceme povedať, že tento článok nevznikol so zámerom agitovať, presviedčať či odporúčať. Nie je súčasťou žiadnej kampane ani reklamy. Nasledujúce riadky píšeme výhradne z vlastného presvedčenia. Presvedčenia, že vzhľadom na súčasnú environmentálnu a klimatickú situáciu, by sa v Europarlamente mali čoraz viac a intenzívnejšie ozývať zelené hlasy. Pod nimi máme na mysli zástupcov, ktorí budú prehovárať v mene ochrany prírody a životného prostredia, a to z pozície odborníkov v danej oblasti s dostatočnými skúsenosťami.

Zdroj: www.wikipedia.sk

Zelené priority voličov

Výsledky januárového online prieskumu spoločnosti Ipsos Observer k voľbám do Europarlamentu ukázali, že presvedčenie o dôležitosti environmentálnych a klimatických tém zdieľa 81 % jeho účastníkov.

Ako uvádza portál Slovenskej klimatickej iniciatívy, online prieskum zrealizovala vyššie uvedená spoločnosť na podnet Európskej nadácie pre klímu. Okrem Slovenska, prebehol aj v ďalších 10 štátoch EU. Jeho cieľom bolo zistiť nakoľko dôležité sú pre potenciálnych voličov otázky ochrany životného prostredia a do akej miery si želajú, aby sa na nich budúci europoslanci zamerali.

Z odpovedí 2000 Slovákov vo veku od 18 do 50 rokov je zrejmé, že ochrana životného prostredia, živočíchov a prírody je pre nich rovnako dôležitá ako zastavenie daňových podvodov. Až 80 % respondentov požaduje, aby strany znížili znečistenie ovzdušia.

Problematika znečisteného prostredia figuruje v rebríčku požiadaviek na budúcu politiku Europarlamentu na 13. mieste. Trvalá udržateľnosť poľnohospodárstva je veľmi dôležitá (rating 4 až 5 z piatich) pre 87% respondentov.

Do prvej päťky výrokov, ktoré sú pre potenciálnych slovenských voličov v nastávajúcich voľbách rozhodujúce patria výroky týkajúce sa udržateľného a zdravého poľnohospodárstva a produkcie potravín, ochrana európskej prírody, prechod k čistej energii, a súčasné zníženie cien elektriny, environmentálne zodpovedná medzinárodná politika a podpora iniciatív v oblasti obnoviteľnej energie.

Zdroj: www.wwf.eu

Situácia v Bruseli

Dohody

V rámci opatrení v oblasti klímy prijala Európska Rada pre životné prostredie doteraz dve kľúčové medzinárodné dohody – Kjótsky protokol a Parížsku dohodu, ktoré priamo súvisia s Rámcovým dohovorom OSN o zmene klímy, združujúcim 195 krajín.

Kjótky protokol, prijatý v roku 1997 sprísnil ustanovenia Rámcového dohovoru OSN a zaviedol právne záväzné ciele v oblasti znižovania emisií pre vyspelé krajiny. V roku 2020 skončí druhé záväzné obdobie tohto protokolu, ktoré sa vzťahuje na 38 vyspelých krajín vrátane 28 členských štátov EÚ. Cieľom Kjótskeho protokolu je zníženie emisií o minimálne 18% v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Jeho výrazným nedostatkom je, že zaväzuje práve len vyspelé krajiny (USA ho nikdy nepodpísali) a vzťahuje sa len na zhruba 14% svetových emisií.

Parížska dohoda je v platnosti od novembra 2016. Predstavuje novú globálnu dohodu o zmene klímy a obsahuje akčný plán na udržanie globálneho otepľovania „výrazne“ pod 2 °C. Ratifikácia prebehla po tom, čo ju podpísalo minimálne 55 krajín, zodpovedných za najmenej 55% svetových emisií skleníkových plynov.

Zdroj: www.environ.ro

Zelené politiky

V rámci jednotlivých politík vymedzila Európska rada v oblasti životného prostredia napríklad Balík o zdraví zvierat a rastlín: Inteligentnejšie pravidlá pre bezpečnejšie potraviny, Balík opatrení pre čisté ovzdušie: zlepšenie kvality ovzdušia v Európe či Energetickú úniu pre Európu. Práve v súvislosti s energiou, dokončila 22. mája 2019 revíziu rámca energetickej politiky, ktorý umožňuje prechod na čistú energiu a prostredníctvom ktorého sa EÚ priblíži k naplneniu záväzkov Parížskej dohody.

Na poslednom zasadnutí Rady pre životné prostredie začiatkom marca rokovali zástupcovia členských štátov o dlhodobých stratégiách v oblasti klímy do roku 2050, modernom, prosperujúcom, konkurencie schopnom a klimaticky neutrálnom hospodárstve. Dosiahli dohodu o aktualizácii smernice o pitnej vode v súvislosti s ochranou ľudského zdravia a zamedzením kontaminácie. Rokovalo sa aj o environmentálnych a administratívnych reformách prechodu k ekologickejšiemu hospodárstvu a udržateľných investíciách a ich výhodách pre občanov. Predmetom diskusie boli aj tzv. endokrínne disruptory, látky narúšajúce endokrínny systém, ktoré majú vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí.

Prečo voliť?

Dodržať záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody nebude vôbec jednoduché, no určite má táto dohoda význam a zmysel. Je viac než potrebné, aby vznikali takéto záväzky na medzinárodnej úrovni. Environmentálna politika musí byť globálna. Tlak na jednotlivé štáty je dôležitý, aby zlepšením podmienok v rámci krajiny, prispievali k zlepšeniu všeobecne. Preto má význam, aby aj naša krajina mala v Europarlamente silné a odborné zastúpenie v environmentálnej oblasti. Obzvlášť ak si pripustíme, že so svojím prírodným bohatstvom a zdrojmi nezaobchádzame práve zodpovedne.

Ak ste sa ešte nerozhodli, komu v sobotňajších voľbách dáte svoj hlas, možno vám pomôže táto eurokalkulačka. Vďaka nej možno zistíte, s ktorým kandidátom, respektíve stranou sa najviac zhodujú vaše preferencie, priority, hodnoty a predstavy.

Zdroje:
www.consilium.europa.eu
www.consilium.europa.eu
www.euractiv.sk
www.klimatickainiciativa.sk

Titulné foto:
Pixabay



zobraziť dalšie