Dnes je 20. júla a meniny má Ilja/Eliáš

Uhlíková stopa – čo o nej viete?

12. júna 2019

V súvislosti s dopadom ľudskej činnosti na životné prostredie sa často skloňuje aj slovné spojenie uhlíková stopa. Čo sa za ním skrýva?

Čo je uhlíková stopa

Definícia uhlíkovej stopy nie je celkom jednotná, pretože ju možno chápať v užšom aj širšom zmysle. V širšom zmysle ide o celkový objem skleníkových plynov, ovplyvňujúcich podnebie na Zemi, emitovaných (uvoľnených) do ovzdušia ľudskou činnosťou. Okrem oxidu uhličitého (CO2) a plynov obsahujúcich uhlík (uhlíková stopa v užšom zmysle) ako je metán, chlor-fluorované uhľovodíky tu možno zarátať aj plyny so skleníkovým efektom bez obsahu uhlíka ako je oxid dusný.

Skleníkové plyny v atmosfére.
Zdroj: www.wikimedia.org

Líši sa aj perspektíva s akou nahliadame na ľudské činnosti. O uhlíkovej stope možno uvažovať vzhľadom na činnosť jednotlivca, organizácie, štátu či ľudstva ako celku. Môže ísť o stopu, ktorá súvisí priamo s ťažbou, spracovaním a používaním fosílnych palív či s výrobou elektrickej energie. Ale vzťahuje sa takisto na výrobu a spotrebu tovarov a služieb. Skrátka na emisie, ktoré vznikli počas celého životného cyklu nejakého tovaru či služby až po spracovanie odpadu z nich.

Vo všeobecnosti je však uhlíková stopa ukazovateľom, spadajúcim pod širší koncept. Koncept ekologickej stopy zaviedol do environmentálneho diskurzu  kanadský ekológ William Rees v spolupráci s priestorovým plánovačom Mathisom Wackernagelom začiatkom 90. rokov. Ekologická stopa vyjadruje celkovú plochu biologicky produktívnej pôdy a vody potrebnej pre udržiavanie istej aktivity alebo života určitej populácie.

V súčasnosti tvorí uhlíková stopa 60 percent priemernej globálnej ekologickej stopy a je jej najrýchlejšie rastúcim komponentom. Len od roku 1961 sa zvýšila 11 násobne.

Jednotka a výpočet uhlíkovej stopy

Uhlíková stopa sa udáva najčastejšie v jednotkách hmotnosti CO2, ekvivalentu CO2 pre skleníkové plyny, ale dokonca aj v hektároch zelene, potrebnej na eliminovanie istého množstva skleníkových plynov.

Samotný výpočet uhlíkovej stopy je dosť komplikovaná záležitosť. Existuje preň totiž množstvo nástrojov a postupov. Metodológiu výpočtu zavádza niekoľko nadnárodných autorít, medzi nimi napríklad World Resources Institute (inštitút pre svetové zdroje),či Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO).

Uhlíková stopa v gramoch CO2 a metroch štvorcových zelene potrebnej na jej neutralizáciu.
Zdroj: www.morelandclimategroup.files.wordpress.com

Našťastie dnes už pre bežného jedinca existuje praktická pomôcka – internetová kalkulačka, ktorá vypočíta približnú uhlíkovú stopu na úrovni jednotlivca.

Všeobecne sa však pri výpočtoch zohľadňujú dva typy – primárna a sekundárna uhlíková stopa. v podstate sme sa o nich zmienili už vyššie. O primárnej alebo tiež priamej hovoríme v súvislosti s množstvom skleníkových plynov vypustených bezprostredne pri danej aktivite. O sekundárnej alebo tiež nepriamej zas v súvislosti s množstvom plynov vypustených počas celého životného cyklu produktu.

Výpočet uhlíkovej stopy sa prevádza na rôznych úrovniach. Na úrovni štátu, mesta, podniku, produktu, dopravy atď. Na úrovni mesta sa uhlíková stopa stanovuje pre každý sektor zvlášť (domácnosti, podniky a služby, obce a zariadenia prevádzkované obcami, úrady, ostatné).

Na úrovni štátu sa pri výpočte zohľadňujú skôr emisie spojené so spotrebou, než s výrobou. Teda s produktmi, ktoré sa dovážajú z iných krajín, pričom sa tu zohľadňuje aj uhlíková stopa vznikajúca pri transporte.

Zobrazenie uhlíkovej stopy 173 štátov, ktoré sa zaviazali, že znížia emisie, z roku 2014.
Zdroj: www.dailymail.co.uk

Znižovanie uhlíkovej stopy

Čo by nás na uhlíkovej stope mohlo zaujímať omnoho viac ako samostatný jej výpočet je spôsob, akým ju možno znižovať. Verte alebo nie jedným z najväčších krokov v tomto smere je rozumné obmedzenie spotreby elektrickej energie. Prechod k obnoviteľným zdrojom je síce žiaduci, ale aj vodné, solárne či veterné elektrárne zanechávajú uhlíkovú stopu. Je viac ako naliehavé, aby sme znížili celkovú spotrebu elektrickej energie na každodennej báze. Zníženie a rozumná spotreba sa týka tiež vody, papiera a mäsa. Celkovo je potrebné redukovať spotrebu nových tovarov a služieb.

Keď je však potrebné nakupovať, dobre vieme, že lokálne má prednosť pred importovaným. Podobne ako ma prednosť bicykel, kolobežka či hromadná doprava pred osobným automobilom. Je potrebné mať na pamäti, že aj malé zmeny v každodennom živote majú svoj globálny dopad.

Jednoducé kroky k zníženiu uhlíkovej stopy.
Zdroj: www.regenwaste.com

Na záver ešte zoznam hlavných zdrojov uhlíkových emisií: pevné palivá na uhlíkovej báze – 35%, tekuté palivá (ropa, olej) 36%, plynné palivá (zemný plyn) – 20%, priemyselné emisie pri spracovaní materiálov a rastlín – <1%, odlesňovanie – 5%.

Zdroje:
www.britannica.com
www.ekologika.sk
www.css.umich.edu
www.carbonearth.co.uk
www.cs.wikipedia.org

Titulné foto:
Flickr

 



zobraziť dalšie