Bolo a je ich na svete veľa. My sme pre vás vybrali tie, ktoré spravili čosi výnimočné v oblasti ochrany prírody. Ženy, vedkyne, ochranárky a aktivistky.
K oslavám Medzinárodného dňa žien neodmysliteľne patria prejavy vďaky, ocenenia a uznania, venované všetkým ženám. Viac než v iné dni sa tiež hovorí o významných ženách, ktoré menili podobu sveta, obraz a fungovanie spoločnosti. My sme sa rozhodli, že dnešným príspevkom vzdáme úctu aspoň piatim. A vzhľadom na zameranie našej stránky ide o ženy, ktoré venovali nemalé úsilie ochrane, zveľaďovaniu a vytváraniu „zelenšieho“ sveta.
Je v environmentálnych kuloároch známa aj ako „babička hnutia ochrany prírody“. Považuje ju za ňu najmä známa americká environmentálna organizácia Sierra Club, založená už v roku 1892 či jedna z najväčších advokátskych neziskových organizácii Wilderness Society.
Margaret strávila viac ako 40 rokov svojho života výskumom severoamerickej a aljašskej divočiny. Spolu so svojím manželom sa zaslúžila o to, že prezident Eisenhower vyhlásil viac ako 3 milióny hektárov ohrozenej divokej prírody na Aljaške za arktickú prírodnú rezerváciu. O tri roky neskôr pracovala Margaret na dohode, vďaka ktorej sa rozloha rezervácie zdvojnásobila. Ochrana divokej prírody a vytvorenie systému rezervácii boli jej celoživotným poslaním. Jej prácu ocenili aj štátnym vyznamenaním a Audubonskou medailou za výnimočné výsledky v danej oblasti.
Meno, ktoré nie je potrebné zvlášť predstavovať. Táto britská biologička, študujúca primáty, dokázala nielen to, že ženy vedie byť skvelé vedkyne, ale aj to, že s pevným presvedčením ustoja aj extrémne podmienky výskumu. V divočine strávila Jane 55 rokov. Jej štúdia šimpanzov v Tanzánii nemá v odbore konkurenciu. Okrem výskumu sa venovala aj aktívnej ochrane prírody a ostatných živočíšnych druhov. Jej výskum, odhaľujúci schopnosť primátov vyrábať a používať nástroje, ukázal, že neexistuje priepastný rozdiel medzi ľuďmi a (týmito) živočíchmi. Túto myšlienku šíri aj prostredníctvom Jane Goodal Institute. Zmyslom existencie inštitútu je zlepšenie života všetkých druhov a stavu prírody.
Je prelomová morská biologička a fotografka oceánskych ekosystémov. V roku 1998 ako prvá získala ocenenie časopisu Time Magazine – Hero of The Planet. Okrem iného je aj držiteľkou svetového rekordu v ženskom ponore do hĺbky. Ako nadšená potápačka spolupracovala aj na vývoji výskumných ponoriek. Jej hlavnou činnosťou však bola ochrana morí a oceánov. Založila Mission Blue, neziskovú organizáciu na záchranu a zachovanie morského sveta. Sylvia je autorkou niekoľkých populárnych publikácii, v ktorých zdôrazňuje ekologický význam morí a oceánov pre život na Zemi. Hovorí o nich ako modrom srdci planéty.
Wangari bola jednou z 300 kenských žien, ktorým sa v 60. rokoch podarilo získať štipendium na univerzitu v USA. Po absolvovaní magisterského štúdia biológie sa vrátila do rodnej krajiny, kde sa stala jednou z vedúcich bojovníčok za oboje, ochranu prírody aj práva afrických žien.
Založila organizáciu Green Belt Movement, vďaka ktorej sa kenské ženy naučili ako sadiť stromy v odlesnených oblastiach a trvalo udržateľným spôsobom získavať osoh z pôdy. Od vzniku organizácie vyrástlo v Keni 51 miliónov nových stromov a viac ako 30 000 žien zväčšilo svoju slobodu a nezávislosť vďaka vlastnej práci. Wangari bola vôbec prvou africkou ženou v histórii, ktorá získala Nobelovú cenu za mier.
Našu päticu bojovníčok uzatvárame krátkym medailónikom skutočnej Indiánky. Winona žila v jednom z najpočetnejších severoamerických pôvodných indiánskych kmeňov – Ojibwe. Vďaka kultúre, v ktorej vyrastala cítila vždy silné prepojenie s prírodou a zemou. Vďaka svojmu otcovi, ktorý dlhé roky bojoval za stratené indiánske územia sa v nej rozvíjala duša aktivistky. Takto ovplyvnená vytvorila nový model trvalo udržateľného rozvoja lokálnej, environmentálne uvedomelej produkcie všetkého, od jedla až po energiu. Založila dvoe úspešné neziskové organizácie. Je presvedčená, že len zem má moc a našou jedinou mocou je vzťah k tejto zemi.
Zdroj:
www.amightygirl.com
Titulné foto:
Wikipedia
.jpg){kind=link}