Viete si predstaviť, že by sa obchodné centrá zatvorili úplne? Ako by sme zvládli vianočné darčeky? Nie, nemáme na mysli možnosť objednať si darčeky cez internet. Skúsme si dať tento rok viac.
Jedným z odvodených posolstiev Vianoc je dávať. Symbolika darovania má pôvod v daroch, ktoré malému Ježiškovi priniesli traja králi. Moderná spoločnosť túto tradíciu priviedla do extrémnych rozmerov. A tak sa naháňame za nákupmi a v mysli počítame, či máme pre každého blížneho dostatok darčekov. Skúmame, či sú ozdoby na vianočnom stromčeku podľa posledných trendov, hoci najkrajšie sú tie, ktoré vyrobíme ručne spolu s deťmi počas zimných večerov. To isté platí pre darčeky pod stromčekom.
Neraz som sa stretla s názorom, že darovaná vec by mala byť nová, teda, že by nemala byť z druhej ruky. Keď som bola malá, bolo bežné dostať od Ježiška vec, ktorú už pred tým niekto použil. Či už išlo o oblečenie či hračku. A nešlo len o obmedzený zdroj príjmov a možností nákupov. Veci sa vyrábali v trvácnejšej kvalite. Neopotrebovali a nepokazili sa po pár mesiacoch ako je tomu dnes, v dobe plánovaného zastarávania. Keď sme pred rokmi so sestrou riešili vianočné darčeky pre naše deti, snažili sme sa okrem toho, aby nedostali príliš veľa – čo sa ukazuje ako najväčší problém – aby dostali to, čo skutočne poteší ich detskú dušu. Pri hľadaní istého darčeka sme však natrafili len na second hand verzie, ten konkrétny darček sa skrátka už nedal zohnať nový. Tak rýchla je pominuteľná súčasná „hodnota“ vecí. Vyšiel už skrátia z módy. Aby som však neodbáčala, sestra sa ma s malou dušičkou spýtala, či môže aj pre moju dcéru zadovážiť „tú vec“ z druhej ruky, jemne opotrebovanú. Okamžite som súhlasila. Nieže by neexistovala iná alternatíva darčeka. Naopak, takýto návrh som prijala s nadšením. A ako im to vysvetlíme, že je to už opotrebovaná vec? Jednoducho. Povieme im, že to kedysi priniesol Ježiško iným deťom a ony to už nepotrebujú, tak to tento rok priniesol zasa nám. Žiadna veda. Deti sa naučia prijímať takéto niečo ako samozrejmosť a snáď im to vštepí aj schopnosť vážiť si veci a starať sa o ne, aby ich po nich mohol používať ešte niekto ďalší.
Veci sa kedysi len tak nevyhadzovali. Posúvali sa ďalej. Napriek tomu dokázali priniesť radosť. Niekedy aj dvojitú, keďže sme v nich cítili človeka, ktorý ich používal pred nami. Našu starú mamu, či staršieho brata… Z nevyhnutnosti a snáď aj z nedostatku sa takýto princíp u nás v minulosti objavoval často. V dnešnej rýchlej dobe, keď sa veci vyrábajú s krátkou životnosťou, len aby čo najskôr vznikla potreba ich nahradiť novými, je to triezvy a uvedomelý prístup, ktorým podporujeme trvaloudržateľné princípy. Skúsme pre zmenu zapojiť našu fantáziu, nájdime si viac času, vytvorme priestor pre menší počet darčekov, ktorých duchovná hodnota bude nesmierne hlboká bez ohľadu na ich ekonomickú hodnotu. Vychutnajme si v pokoji a naplno adventný čas, menej sa naháňajme, menej míňajme tak peniaze ako aj drahocenný čas na nákupy a venujme ho radšej našim najbližším.
