V mestečku Ísafjörður, ktoré je strediskom rybolovu a turizmu v severozápadnej časti tohto magického ostrova, majú novú turistickú atrakciu, ktorá vznikla s celkom iným zámerom.
Stretávame sa s tým až príliš často na to, že ide paradoxne o nehodu na mieste, ktoré by pre chodcov malo byť na ceste tým najbezpečnejším. Nehody, bohužiaľ aj smrteľné, na priechode pre chodcov nie sú ani na Slovensku ničím výnimočným. Bezpečnosť chodcov sa v mnohých mestách, najmä na frekventovaných miestach, snaží samospráva dosiahnuť inštaláciou, takzvaných retardérov, čiže spomaľovacích prahov. Hovorí sa o nich aj ako o ležiacich či spiacich policajtoch, keďže nútia vodiča spomaliť.
Zo strany vodičov zaznieva v súvislosti so spomaľovačmi aj kritika. Väčšine z nich prekáža, že jazda cez ne nadmerne zaťažuje nápravy automobilu. To je síce pravda, no záťaž možno výrazne znížiť aj správnym spôsobom jazdy, čo rozhodne nie je brzdenie či zrýchľovane priamo na spomaľovači. Pred vstupom na spomaľovač je vždy potrebné najskôr uvoľniť brzdový pedál, čím zabránite presúvaniu sa celej hmotnosti vozidla na prednú nápravu.
Každopádne, my by sme vás v súvislosti so spomaľovačmi chceli upozorniť na celkom inú skutočnosť. Tá sa týka dôsledkov jazdy cez spomaľovacie prahy na životné prostredie. Najnovšia štúdia britského Národného inštitútu pre zdravie a sociálnu starostlivosť (NICE), ktorý sa prioritne zaoberá otázkou kvality ovzdušia, potvrdzuje, že jazda cez spomaľovač výrazne znečisťuje ovzdušie. Problém spočíva v tom, že spomaľovacie prahy síce prinútia motoristu zložiť nohu z plynu, no len na niekoľkých metroch pred prahom a za ním. Väčšina vodičov následne pridá plyn a opäť prudko brzdí. Neustále brzdenie a zrýchľovanie produkuje viac emisií, no aj viac pevných častíc a sadzí, ktoré vznikajú pri brzdení a odieraní pneumatík o asfalt. Štúdia NICE-u nie je prvá, ktorá sa týmto problémom zaoberá. Už pred rokmi britská Automobilová asociácia (AA) zistila, že spomaľovacie prahy zvyšujú spotrebu ( v prípade benzínu) o 47 % oproti plynulej jazde. V roku 2001 na podobnú skutočnosť upozorňovalo aj britské Laboratórium dopravného výskumu (TRL). Okrem znečistenia ovzdušia j potrebné vziať do úvahy aj krátku životnosť väčšiny ne- betónových spomaľovacích prahov, ale aj prípadný negatívny vplyv na chrbticu vodiča. Vyššia dopravná bezpečnosť si takýmto spôsobom vyberá svoju daň na našom ovzduší a zdraví, čo môže byť obzvlášť problematické v oblastiach, kde je aj bez spomaľovačov znečistenie výrazné.
Po tomto krátkom dopravnom entrée sa vrátime k islandskému mestečku s veľmi jednoduchým názvom Ísafjörður, kde k otázke dopravnej bezpečnosti pristúpili nielen kreatívnejšie, ale aj ekologickejšie.
Ralf Trylla, vedúci zástupca oddelenia životného prostredia, pôvodca idey a miestna cestárska spoločnosť GÍH Vegamálun, ktorá Tryllovu ideu zhmotnila sa môžu popýšiť výsledkom spoločnej práce – 3 D priechodom pre chodcov. Tento unikátny priechod je zábavnou optickou ilúziou, ktorej cieľom je, upútať predovšetkým pozornosť vodičov a donútiť ich pred priechodom spomaliť. 3D priechod pre chodcov budí totiž dojem, že sa vznáša nad cestou, na ktorú jednotlivé jeho pruhy vrhajú tieň. Toto praktické cestné umelecké dielo zatiaľ síce nepotvrdilo zvýšenie bezpečnosti v centre mesta, keďže v tejto lokalite nikdy nedošlo k žiadnym závažnejším nehodám. No podľa Trylla možno jasne pozorovať, že vodiči cez tento lietajúci priechod jazdia ináč, pomalšie, opatrnejšie, než cez tie bežné, a to aj keď sa ním stretnú opakovane. Z tohto pohľadu ide o úspech. No s istotou sa potvrdilo aj to, že priechod je skutočným magnetom pozornosti. A to nielen vodičov. Stala sa z neho rovnako miestna atrakcia, na ktorej sa chce každý vyfotiť. Tento vedľajší účinok by sme asi ťažko mohli považovať za prínos z hľadiska bezpečnosti, ale vôbec sa nedivíme pokušeniu si na ňom „zablbnúť“.
Mestečko Ísafjörður sa svojím umeleckým dopravným značením pridalo do skupiny miest, ktoré si počínali podobne. Trylla sa inšpiroval, konkrétne trojrozmerným priechodom, ktorý sa nachádza na križovatke v hlavnom meste Indie, Dillí. Tbilisi, Georgia a mnoho čínskych miest, vrátane Šanghaja či Pekingu majú svoje vznášajúce sa priechody s rovnakým účelom, zvýšiť bezpečnosť, spomaliť dopravu a vizuálne spestriť ulicu. Hoci nie práve levitujúce, ale rozhodne nápadné priechody nájdeme aj v mestách ako je Varšava (klaviatúra), Baltimore (skákacia škôlka), Seattle (dúhové vlajky) či Rotterdam (taktický street art). Zoznam podobných miest je určite dlhší a podľa nášho názoru by bolo úžasné, keby naň pribudli aj nejaké slovenské.
Zdroj:
www.mnn.com
www.autobild.cas.sk
Titulné foto:
Pixabay by PublicCo
