Nárast morskej hladiny a zmenšovanie potenciálnych obytných plôch na súši, podnecuje súčasných architektov k uvažovaniu nad možnosťami vodnej architektúry a plávajúcich stavieb.
Vodná architektúra sa stáva čoraz populárnejšou víziou toho, ako by sme v budúcnosti mohli bývať, žiť a pracovať. V priebehu niekoľkých rokov sa objavilo viacero zaujímavých návrhov, od plávajúcich obytných domov , umiestnených na kanáloch rieky Temža v Londýne až po celé obojživelné mestá v Číne.
Podľa vodných architektov budeme musieť napokon akceptovať povodne a zvyšujúce sa vodné hladiny ako nezvratné dôsledky klimatických zmien a v súvislosti s tým, zmeniť náš prístup. Namiesto investícii do protipovodňových opatrení, bude potrebné zmeniť našu zažitú predstavu o bývaní a adaptovať sa postupne na život na vode.
Priekopníkmi novodobej vodnej architektúry sú, predovšetkým, Dáni a Holanďania. Z Dánskeho štúdia NLÉ, pochádzajú napríklad návrhy plávajúcej školy, nachádzajúcej sa v zátoke v africkom Lagose či rádio stanice na delte Nigeru. Tieto dve budovy sú súčasťou väčšieho výskumného projektu afrických vodných miest (African Water Cities), ktorého zámerom je vybudovanie novej infraštruktúry v zaplavených oblastiach.
Zakladateľ štúdia NLÉ a autor vyššie uvedených projektov, Kunlé Adeyemi, je presvedčený, že by sme sa mali radšej naučiť s vodou nažívať, než proti nej neustále bojovať. Vie o čom hovorí, keďže pochádza z Holandska, ktorého štvrtina pôdy leží pod hladinou vody a azda aj preto, je svetovým lídrom vo vodnom manažmente. Z Holandska pochádza aj veľmi sofistikovaná stratégia, ako naplánovať a podporovať život na vode.
Okrem premysleného systému kanálov, ktorým môže Amsterdam pokojne konkurovať aj Benátkam, sa môže toto mesto pochváliť aj komplexom plávajúcich domov na jazere IJ. V komplexe by malo vzniknúť až 18 tisíc nových domácností a to nie hocijakých, ale vybavených kaskádovitými zelenými teraskami či záhradkami a dostupný by mal byť aj tenisový kurt či škola plachtenia.
Hausbóty, ukotvené v okrajových častiach kanálov, sú dnes v meste už štandardom. Niektoré z nich využívajú, dokonca, aj miesto pod vodou, aby sa zväčšil ich obytný priestor.
Práve preto, že Holanďania majú s vodnými stavbami viac skúseností, než ktorýkoľvek iný národ, môžu byť inšpiráciou pre zvyšok sveta a najmä pre krajiny, ktoré dlhodobo čelia výzvam, súvisiacim s častými záplavami alebo s nedostatkom obytnej plochy na pevnine ako je Indonézia, Mozambik, Etiópia, ale aj rozsiahle časti Ameriky či Británie.
Nastal čas, kedy sa naozaj musíme zamyslieť nad tým, ako dokážeme využiť priestor, ktorý nám ostáva a aké flexibilné dokážu byť naše obydlia či celé mestá, čeliace dôsledkom nezvratných klimatických zmien. Vodná architektúra má, nepochybne, potenciál a mohla by byť jedným z riešení danej situácie.
Zdroj:
www.dezeen.com
Titulné foto:
Pixabay by nguyenkhacqui
