Ďalším z prírodných materiálov, s ktorým určite môžeme počítať pri výstavbe budov v budúcich desaťročiach sú aj huby. Presnejšie ich úžasné podhubie.
Možno často nenápadné, no skutočne rozšírené nepohyblivé organizmy, neschopné fotosyntézy majú pre človeka veľký praktický význam. Pojem huby označuje v súčasnosti zhruba 250 000 druhov. Väčšinu z nich tvoria takzvané nižšie huby, teda mikroskopické organizmy. Vyšších húb s mäsitou plodnicou, kam patrí aj mnoho jedlých, je okolo 20 000 druhov.
Huby zastávajú v prírode funkciu recyklačných zariadení. Žijú z rozkladania organickej hmoty, ktorú v recyklovanej forme vracajú späť do prírody. Ich viditeľné nadzemné časti vyrastajú z neviditeľného, ale zato rozložitého podhubia. Podhubie je pre huby zásobárňou živín a ukázalo sa, že práve z neho možno vyrobiť stavebné bloky aj kvalitnú a funkčnú izoláciu novodobých „vegánskych“ stavieb.
V roku 2014 vyrástla na nádvorí Múzea moderného umenia (MoMA) v New Yorku ojedinelá stavba. Hy-Fi veža, ktorej konštrukcia bola zložená z čisto prírodných materiálov. Stavebné bloky doslova vyrástli za 5 dní zo substrátu, ktorý obsahoval huby a poľnohospodársky vedľajší produkt – kukuričné stonky. Pri testovaní týchto hubovo kukuričných blokov sa ukázalo, že sú 200 000 krát flexibilnejšie než oceľ, pričom jediný z nich by udržal váhu zhruba 50 áut. Po troch mesiacoch stavbu jednoducho rozložili a kompostovali.
Vežu navrhla firma The Living, ktorá sa inšpirovala výskumom spoločnosti Ecovative. Tá sa venuje vývoju nových ekologických materiálov z podhubia so širokou škálou využitia.
Vráťme sa ale späť k podhubiu ako stavebnému materiálu. Jeho výhoda spočíva v jednoduchej technológii jeho výroby. Stačí vhodný substrát, v ktorom sa môže podhubie dobre rozrastať. Keď sa substrát postupne premení na pevnú, kompaktnú hmotu, rast podhubia je zastavený a materiál je na svete.
Vlastnosti materiálu závisia od druhu substrátu a typu podhubia. Vo všeobecnosti však možno povedať že ide o 100 % biodegradovateľný, netoxický, ohňovzdorný materiál, ktorý dokáže zachytiť veľké množstvo tepla, je flexibilný, pomerne ľahký a pevnejší než betón. Možno ho vyrábať v rôznych podmienkach, rýchlo, energeticky aj finančne nenáročne.
Stavebné bloky z podhubia navyše nevyžadujú zvláštny spojovací materiál. Dva pri sebe uložené bloky sa totiž navzájom poprerastajú.
Otázna je zatiaľ životnosť tohto stavebného materiálu. Tá závisí od vonkajších podmienok, najmä od vlhkosti. Spočiatku sú totiž bloky vode odolné, no časom túto vlastnosť strácajú. Navyše pri priamom kontakte so zemou sa môžu bloky začať rozkladať už po 6 týždňoch. Ak sú však umiestnené vo vhodnom a stabilnom prostredí, ich životnosť môže byť až 20 rokov.
Ehab Syed je zakaladateľ firmy Biohm, ktorá sa sústredí na „biomimetické“ (prírodu napodobujúce), prírodné, biodegradovateľné a vegánske konštrukčné technológie. Minulý rok získal prestížne medzinárodné ocenenie za izoláciu, vyrobenú z podhubia, ktorá je v súčasnosti v predaji a záujem o ňu prejavili najväčšie stavebné firmy v Anglicku či letisko Heathrow.
Bloky izolácie sa, podobne ako tie stavebné, kŕmia na substráte z pilín (ale môže to byť aj káva, ryža, či dokonca pšeničné šupky) a vyrastajú priamo v tvarovacej forme. Rast vláken sa zastaví, keď substrát celkom vyschne. Bloky izolácie možno následne upravovať, brúsiť a natierať.
Hubová izolácia je jednou z najzdravších, ekologicky najprijateľnejších alternatív v stavebníctve a jej vlastnosti v mnohom predstihujú štandardné izolačné materiály.
Zdroj:
www.globalconstructionreview.com
www.globalconstructionreview.com
www.criticalconcrete.com
Titulné foto:
Flickr