Dnes je 18. novembra a meniny má Eugen

Biofilický dizajn pre spokojné a zdravé bývanie

6. júna 2018

Moderný život so sebou prináša mnoho výhod a pohodlia, no zároveň sa v ňom často krát vzďaľujeme od toho, čo by nám malo ostať vždy blízke. Biofilický dizajn sa to snaží zmeniť.

Reč je o blízkosti prírody, prírodných materiáloch, dostatku priestoru, čerstvého vzduchu a denného svetla. Hoci sa náš život stal pomerne sofistikovaný, stále ostávame aj jedným zo živočíšnych druhov, obývajúcich našu planétu. A ako každý živočích, aj človek potrebuje prežívať svoj život v dostatočne podnetnom, pre neho primeranom, a teda aj zdravom prostredí. V opačnom prípade si k nemu postupne nájdu cestu najrôznejšie psychické a fyzické neduhy. Stres, vyčerpanie, frustrácia, astma, alergie, bolesti a mnohé ďalšie dnes tiež patria k tomu, čo nazývame moderný život. Nemali by sme ich však brať ako samozrejmosť, ale skôr sa ich snažiť redukovať. Pomôcť nám v tom môže aj biofilický dizajn (biophilic design).

Zdroj: www.bdcnetwork.com

Dizajn inšpirovaný láskou k životu

Biofília doslova znamená „láska k životu“ a do dizajnérskeho kontextu sa prenáša ako praktické využitie vzťahu človeka a prírody. Biofilický dizajn je založený na predpoklade, že prostredie bohaté na prírodné prvky a obrazy pozitívne stimuluje naše pocity, zvyšuje našu koncentráciu a zmierňuje stres a úzkosť. Koncept biofílie a biofilického dizajnu sa dostal do povedomia v 80. rokoch 20. storočia aj vďaka vyhláseniam harvardského biológa E.O. Wilsona, o našich evolučne podmienených preferenciách k prírodne ladeným stavebným prvkom. Skrátka, že je v nás geneticky vrodená náklonnosť k prírodnému svetu, ktorá sa premieta aj do našej reflexie architektúry.

Zdroj: www.greenroofsaustralasia.com.au

Idea biofilického dizajnu

Základnou myšlienkou biofilickej teórie je, že  budovy pozitívne vplývajú na naše mentálne a fyzické zdravie len vtedy, ak sú navrhnuté holisticky. Namiesto izolovaných prvkov, napríklad samostatne rozmiestnených rastlín v budove, by mali mať prednosť rôznorodé, ale vzájomne prepojené prvky. Dôležitú úlohu zohrávajú tiež svetlo, tvary, formy a materiály, ktoré evokujú prírodný svet.

V biofilickom dizajne má prioritu prirodzené svetlo pred umelým. Jeho dostatok musí byť zabezpečený veľkými aj strešnými oknami. Prirodzené svetlo sa musí šíriť v priestore, ale nie celkom bez prekážok. Ide o to, dosiahnuť akúsi svetelnú dynamiku, striedanie svetla a tieňa, pomocou rôznych zásten, fasád a otvoreného priestoru. Umelé osvetlenie by malo čo najvernejšie kopírovať to prirodzené. Spolu so svetlom je dôležitý aj výhľad. Čím je väčší, tým viac by mal v človeku vyvolať pocit spojenia s celým ekosystémom.

Zdroj: www.bteam.org

Zmyslovo podnetné prostredie

Súčasťou priestorov, navrhnutých v biofilickom dizajne musí byť aj vodný zdroj. Fontány, rybníčky a iné vodné atribúty by mali byť umiestnené tak, aby ich bolo možné nielen vidieť, ale ich aj počuť a dotknúť sa ich. Celkovo sú v tomto dizajne dôležité zmyslové stimuly, navodzujúce blízkosť prírody: voňavé rastliny, rastliny, ktoré menia farbu v závislosti od sezóny, rastliny, ktoré sú súčasťou alebo vytvárajú otvorené prechody medzi časťami budovy, ale dokonca aj prvky s otvoreným ohňom – krb, svietniky atď.

Senzoricky podnetné musia byť aj všetky materiály, buď prírodné alebo len minimálne opracované. Ideálne také, ktoré sa v danej lokalite aj prirodzene vyskytujú. Ide predovšetkým o drevo, kameň, kožu, prírodné tkaniny či vlnu. Prednosť majú tiež ručne robené doplnky a úžitkové predmety.

Zdroj: www.floresy.online

Skrátka, v biofilickom dizajne si nájde svoje miesto všetko, čo navodzuje v človeku rovnaký pocit ako prechádzka a pobyt v prírode. Ide o čo najvernejšiu simuláciu, napodobnenie prírody – biomimikri. Biofilický dizajn túto simuláciu dosahuje pomocou organických (teda nie geometrických) tvarov, prírodných odtieňov farieb (farby zeme, vegetácie, vody a oblohy) a prírodných obrazov, či už reálnych (výhľad z okna) alebo človekom vytvorených (maľby, sochy, fotografie atď.).

Nie je nový, len znovuobjavený

Biofilický dizajn (respektíve jeho prvky, keďže pomenovanie vzniklo pomerne nedávno) bol charakteristický napríklad pre stavby v antickom Grécku, starovekom Ríme či starovekej Číne. Vtedajší architekti, a nielen oni, si boli veľmi dobre vedomí miesta človeka v širšom ekosystéme. Ich napojenie na prírodu bolo omnoho autentickejšie, než je tomu dnes. Preto súčasťou ich práce bolo aj integrovanie prírody do ľudských obydlí.

Zdroj: www.land8.com

Dnes je táto integrácia možno menej intuitívna a viac podporená vedeckými poznatkami z biológie či psychológie. Cieľ je však podobný. Aj dnes ide o to, aby sa človek, mnohokrát hodiny „uväznený“ v interiéri, v ňom nielen cítil dobre, ale aby samotný tento priestor priaznivo pôsobil na jeho zdravie. Biofilický dizajn by mal byť trendom nielen pri stavbe rodinných domov, či zariaďovaní bytov, ale predovšetkým v budovách, ktoré slúžia ako pracoviská, nemocnice, špeciálne domovy, ale napríklad aj školy. Toto sú rozhodne miesta, kde by nemalo dochádzať k tomu, že samotný priestor v človeku vyvoláva pocity izolácie, napätia či letargie.

Zdroj: www.lisaa.com

Na záver ešte jedna malá poznámka, ak ste z doteraz prečítaného nadobudli pocit, že biofilický dizajn, je len ďalším pomenovaním pre zelenú architektúru, máte z časti pravdu. Aj v biofilickom dizajne sa kladie dôraz na prírodné a zároveň prírodu nezaťažujúce postupy. Avšak, v centre pozornosti biofilického dizajnu je človek a to, čo je dobré a správne pre neho. I keď spravidla sa to nevylučuje s tým, čo je dobré a správne pre životné prostredie.

Zdroj:
www.newatlas.com

Titulné foto:
Pxhere