Za dizajn prototypu rozložiteľného plastu z rybacích šupín, získala renomované ocenenie James Dyson Award. Bioplast sa v pôde rozloží za šesť týždňov.
„Inžinier rieši problémy, preto je dobrý dizajn z môjho pohľadu to, čo dokáže premostiť medzeru medzi správaním, ekonomikou a našou planétou.“ Takto popisuje výzvu súčasných inovácií, a zároveň zmysel, ktorý by mali mať, 24 ročná absolventka produktového dizajnu na prestížnej Univerzite v Sussexe, Lucy Hughes. V septembri minulého roku očarila porotu James Dyson Award a získala tak finančnú podporu vo výške takmer 39 tisíc eur. Jej produkt obstál v konkurencii 1 078 ďalších unikátnych projektov mladých dizajnérov a inžinierov z 28 krajín. Prvý bioplast zložený prevažne zo šupín morksých rýb dostal názov Marinatex.
Rodáčka z londýnskeho predmestia, mala k oceánu vždy blízko a od detstva rada trávila čas v jeho blízkosti. Je tak očitým svedkom stavu, v ktorom sa nachádza. Ako vo svojom videu hovorí, oceán bohužiaľ nemá hlas, nemôže k nám prehovoriť. Pre veľa ľudí je jeho znečistenie problémom, ktorý keď nevidíme, tak nás netrápi. Lucy Hughes k nim nepatrí. Tvrdí, že sú to práve ľudia, ktorí musia oceánu prepožičať svoj hlas a podľa nášho názoru sa to vďaka MarinaTexu podarilo aj jej.
Hughes sa v MarinaTexe snažila skĺbiť základné hodnoty, ktoré by mal podľa nej súčasný dizajn vo svojich inováciách obsiahnuť. Vytvorila preto trvalo udržateľný produkt vyrobený z lokálnych surovín, zhodnocujúci odpad, rešpektujúci princípy cirkulárnej ekonomiky.
Od začiatku jej bolo jasné, že pri výrobe svojho produktu nechce postupovať lineárne – vziať pôvodné prírodné materiály a vytvoriť z nich čosi, čoho sa na konci životného cyklu bude potrebné nejako zbaviť. Začala preto od konca. Od odpadu. Konkrétne odpadu z lokálneho rybárskeho priemyslu. Len v tom britskom ho ročne vznikne priemerne 172 tisíc ton. Ide preto o pomerne trvalý a spoľahlivý zdroj materiálu.
Najväčší potenciál objavila Hughes v koži a šupinách. Potrebovala však ešte čosi, čo by ich stmelilo dohromady. Začala preto experimentovať s morskými riasami a chitosanom zo schránok morských živočíchov, a to aj vo vlastnej kuchyni, ktorá sa na určitý čas premenila na laboratórium. Po viac ako 100 pokusoch rôznych kombinácii, napokon prišla na tú správnu formulu. Pomáhala si pritom informáciami z globálneho fóra vedcov, venujúcich sa vývoju bioplastov, zdieľajúcich svoje poznatky. Učila sa tak za pochodu a nenechala sa odradiť neúspechmi.
Výsledkom jej úsilia je pevný, a súčasne flexibilný priesvitný materiál, podobný plastovej fólii. Oproti iným bioplastom, na ktorých recykláciu sú potrebné špeciálne kompostéry, sa MarinaTex dokáže rozložiť celkom sám. Doba jeho rozkladu je neuveriteľných 4 až 6 týždňov.
Výrobný proces je energetiky nenáročný, pretože pri výrobe nie sú potrebné vysoké teploty. O ekonomickej efektivite nehovoriac – z odpadu z jedinej tresky je totiž možné vyrobiť až 1 400 tašiek MarinaTex.
Hughes vidí využitie svojho produktu predovšetkým ako obalového materiálu, ktorý by mohol nahradiť jednorazové plasty s nezmyselne krátkou dobou využitia, ako sú napríklad obaly na sendviče či tašky na pečivo.
Čerstvá absolventka univerzity verí, že aj vďaka grantovej podpore sa jej podarí vybudovať novú výrobnú infraštruktúru. Ide totiž o celkom nekonvenčný postup výroby, celkom odlišný od procesu výroby plastu. Dlhodobým cieľom MarinaTexu je dostať sa postupne na trh a šíriť osvetu medzi spotrebiteľmi a výrobcami v oblasti trvalo udržateľných riešení.
Zdroj:
www.smithsonianmag.com
www.mirror.co.uk
www.youtube.com
Titulné foto:
Piqsels
