Vdychujú nový život zbytočne nevyužitému priestoru, skrášľujú mestá a sú príkladom enviromentálneho riešenia par excellence – úžasné zelené strechy.
Možno vás prekvapí, že zelené strechy nie sú súčasným módnym trendom, či výsledkom ekologického boomu v oblasti architektúry a staviteľstva. Majú celkom slušnú históriu, ktorej počiatky siahajú až k starobylým ríšam na strednom východe. Poznali ich stavitelia v Mezopotámii, Asýrii či Babylone, o čom svedčia napríklad reliéfy z prelomu 8. a 7. storočia pred naším letopočtom. Je na nich vyobrazený jeden zo siedmych divov sveta – visuté záhrady kráľovnej Semiramis, teda séria arkádovitých terás, postavených do tvaru pyramídy s vlastným zavlažovacím systémom, umiestnených na klenbách paláca v Babylone.
Zelené strechy veľmi dobre poznali aj v starovekom Ríme, zožali úspech v renesančnej strednej Európe, no ich vlastnosti ocenili aj naši predkovia v severnejších oblastiach ako je Island, Škandinávia, sever Kanady či USA. Našli by sme ich tiež v oblastiach s celkom odlišnými klimatickými podmienkami, na obydliach v horúcej Tanzánii alebo Guatemale. Praktickosť zelených striech prekonala tak geografické ako aj sociálne rozdiely. Neboli totiž len výsadou bohatých, ale prikrývali rovnako príbytky prostého ľudu. Líšili sa samozrejme konštrukciou, použitým materiálom, hrúbkou nanesenej hliny alebo typom porastu, no funkciu plnili rovnakú. V teplých podmienkach vnútro stavby príjemne ochladzovali, v studených naopak udržiavali naakumulované teplo, zachytávali vodu a nezanedbateľný bol aj ich estetický rozmer.
Dnes je výstavba (a výsadba) zelených striech vysoko odbornou prácou naslovovzatých špecialistov. Používajú sa pri nej do bodky premyslené postupy a technológie, využívajú sa vysoko sofistikované konštrukcie zo špeciálnych materiálov. Na rozdiel od našich predkov, zohľadňujeme predovšetkým ich ekologickosť, trvalú udržateľnosť, energetickú úspornosť, ale aj ekonomickosť. A viac, ako kedykoľvek predtým sú tiež oázami pokoja a krásy, ostrovčekmi prírody v šedých, betónových a zaprášených mestách.
Pozrime sa aspoň v krátkosti na vlastnosti vegetačných striech, ktoré sú pre nás prospešné:
Ako už bolo povedané, strechy s vegetáciou buď zabraňujú úniku tepla alebo naopak, chránia priestor pred nadmernou tepelnou záťažou zo slnečného žiarenia. Prispôsobujú sa rovnako teplotným zmenám medzi dňom a nocou, prirodzeným ekologickým spôsobom, čím znižujú energetickú náročnosť stavby. Pre porovnanie, klasická strecha sa v letnom období môže nahriať až na + 80 stupňov Celzia, v zime sa zas môže ochladiť až na -20 stupňov Celzia. Strecha s vegetáciou vystúpi najviac na + 30 stupňov Celzia, takže teplotné rozdiely medzi povrchom strechy a okolitým vzduchom sú omnoho menšie.
Vegetačné strechy zadržiavajú zrážkovú vodu, ktorá by inak odtiekla nevyužitá do kanalizácie, pričom znižujú jej množstvo o 8 – 10 %. Zavlažujú rastlinstvo a spätne sa z nich voda postupne odparuje, čím pozvoľna ochladzujú a zvlhčujú okolité prostredie.
Vegetácia účinne tlmí hluk z vonkajšieho prostredia (cestná a vzdušná doprava, klimatizačné jednotky, a pod.). Táto vlastnosť je závislá od druhu vysedeného rastlinstva. Čím je vegetácia hustejšia a vyššia, tým sa zlepšuje zvuková pohltivosť strechy.
Zelený porast v strešnej konštrukcii obmedzuje vznik požiaru a zabraňuje jeho šíreniu, slúži tiež ako ochrana pred požiarom.
Zeleň chráni strešnú konštrukciu a jej izolačné vrstvy pred účinkami najmä ultrafialových slnečných lúčov, pred výkyvmi teplôt (ktoré sú na nechránené streche značné) a mechanickým poškodením. Vplyvom UV žiarenia materiály na streche postupom času degradujú. Vplyvom teplotnej rozťažnosti môže dochádzať k poškodeniu hydroizolačných vrstiev a ďalších konštrukcií na streche. Krupobitia a víchrice môžu mať rovnako pre nechránenú krytinu zničujúce následky. Životnosť správne navrhnutej a zrealizovanej hydroizolácie je na vegetačnej streche nepomerne vyššia ako na streche s nechránenou hydroizoláciou. Taktiež sa vegetačné strechy vyznačujú nižšími nákladmi na údržbu hydroizolácie a jej detailov.
V neposlednom rade sú zelené strechy pastvou pre oko a balzamom na dušu.
Nezabudnime, že zelené strechy sú tiež zásobárňou kyslíka a najnovšie výskumy tiež ukazujú, že sú skvelým opatrením proti klimatickým zmenám. Štúdia výskumníkov z Univerzity v Seville ukázala, že je potrebných od zhruba 207 až do 740 hektárov vegetačných striech, aby sa znížil predpokladaný nárast teploty od 1,5 do 6 stupňov Celzia v rôznych kútoch sveta do konca tohto storočia. Vyjadrené v percentách to znamená, že zelené strechy musia byť na 11 až 40 percentách budov v mestách, v závislosti od ich geografickej polohy a aglomerácie.
Dúfajme, že aj naša a budúce generácie udržia tradíciu týchto jedinečných striech a že tento spôsob bývania bude čoraz rozšírenejší.
Zdroj:
www.greenoptimistic.com
zelenestrechy.cz
stavebnictvo.sk
Titulné foto: flickr.com – SYNTHe green roof, Los Angels by Dan Hill
