V 21. storočí sa stali elektronické zariadenia dostupnejšie, než kedykoľvek predtým. Ich nevídaná dostupnosť a zväčšujúca sa spotreba, posilnená ich bleskovo napredujúcim vývojom, má za následok hromadiaci sa elektronický odpad.
Hromadiace sa elektronické zariadenia, ktorých životnosť sa zdá byť z roka na rok kratšia, predstavuje seriózny problém odpadového hospodárstva, ktorý si vyžaduje nielen našu pozornosť, ale aj urýchlené efektívne riešenia. Recyklačné programy, ktoré by nám pomohli zodpovedne sa zbaviť starých a už nepotrebných elektronických zariadení, musia zohľadniť a minimalizovať nielen riziko negatívneho vplyvu na životné prostredie, ale aj možnosti odcudzenia a zneužitia osobných údajov a citlivých informácii.
Elektronický odpad alebo tiež e – odpad, predstavuje najrýchlejšie rastúci komponent prívalu komunálneho pevného odpadu. Množstvo vyhodených elektronických produktov sa v posledných rokov rapídne zvyšuje. Ľudia nahrádzajú svoje mobilné telefóny, počítače, televízory, audio zariadenia a tlačiarne častejšie, ako kedykoľvek predtým. V Európe e-odpad narastá za rok o tri až päť percent, takmer trikrát rýchlejšie ako celkový príliv odpadu. Očakáva sa, že aj rozvojové krajiny v nasledujúcich piatich rokoch produkciu svojho e-odpadu strojnásobia.
Ročne sa na celom svete vyhodí 20 až 50 miliónov ton elektronických zariadení. To predstavuje zhruba 5 percent z celkového komunálneho odpadu, čo je rovnaký podiel, aký v ňom má aj plastový obalový materiál. Elektronický odpad je však omnoho nebezpečnejší.
Problémom e – odpadu sa čoraz viac zaoberá legislatíva, výrobcovia, ale aj samotní zákazníci, z ktorých mnohí, stále netušia, ako sa ho môžu bezpečne zbaviť. Podľa niektorých odhadov, až 75 percent nefunkčnej či nepotrebnej elektroniky skladujú ľudia u seba doma, pretože nemajú možnosť alebo ho nevedia efektívne a zodpovedne recyklovať.
Bohatý zdroj surových materiálov: súčasťou mnohých elektronických zariadení, a teda aj e – odpadu je napríklad zlato, no len 10 – 15 percent z jeho celkového množstva sa dostane späť do obehu. Paradoxne, tento odpad údajne obsahuje až 50 krát viac drahých kovov, než ruda, ktorú je navyše potrebné vyťažiť zo zeme.
Pevný odpad: explózia v elektronickom priemysle a zmnožovanie zariadení s krátkou životnosťou je príčinou narastajúceho pevného odpadu a zväčšujúcich sa skládok.
Toxické materiály: Elektronické prístroje sú komplexnou zmesou niekoľkých sto materiálov, z ktorých mnohé obsahujú ťažké kovy ako olovo, ortuť, kadmium a berýlium, a tiež nebezpečné chemikálie, ako brómové ohňovzdorné látky – polybrómové bifenyly (PBBs), polybrómové difenylétery (PBDEs) a tetrabrómobisfenol-A (TBBPA alebo TBBA). PVC plasty sú tiež často používané. Mobilný telefón napríklad obsahuje 500 až 1000 komponentov z PVC.
Export elektronického odpadu: väčšina e – odpadu je (mnohokrát nekontrolovane) prevážaná do krajín, známych svojou lacnou pracovnou silou. Tento odpad je likvidovaný v neprípustných pracovných podmienkach a za pomoci primitívnych recyklačných postupov. Veľakrát sú zamestnanci takýchto „recyklačných“ centier vystavení úniku toxínov z elektronického odpadu a nezriedka dochádza aj k tomu, že toxické látky nie sú náležite a bezpečne z elektronického odpadu odstránené a uvoľňujú sa do okolia.
Jednou z možností je opätovné použitie. To znamená, že zariadenia, ktoré sú ešte funkčné, ale pre vás už staré, môžete darovať tým, ktorí ich potrebujú. Veľa starých výrobkov sa vyváža do rozvojových krajín. No toto riešenie je len dočasné a predstavuje riziko, že budú staré produkty po krátkej dobe používania vyhadzované v oblastiach, ktoré pravdepodobne nemajú vybavenie na zaobchádzanie s nebezpečným odpadom.
Recyklácia – je potrebné vyhľadať si informácie o možnostiach recyklácie, toho-ktorého elektronického zariadenia vo vašom okolí. Niektoré predajne umožňujú zber, a dokonca aj výmenu starých zariadení. Ani recyklácia však nemusí vždy dopadnúť ideálne, najmä ak sa odpad dostane za hranice a je recyklovaný spôsobom, o ktorom sme hovorili vyššie.
Aké je teda riešenie? Za výrobky by mali prevziať zodpovednosť výrobcovia počas celého ich životného cyklu, a keď raz dosiahnu koniec ich úžitkovej životnosti, mali by svoj tovar vziať späť na opätovné použitie, bezpečné recyklovanie alebo likvidáciu. Našťastie, príslušné nadnárodné orgány už začali v tejto veci konať a pomaly, ale isto podnikať legislatívne opatrenia. Je to však beh na dlhé trate a veľká zodpovednosť leží napokon na bedrách spotrebiteľa. Preto sa pred kúpou ďalšieho zariadenia dobre zamyslite, či ho naozaj potrebujete. Ak áno, podporte kúpou spoločnosti, ktoré vyrábajú čisté produkty. Keď kupujete výrobok, zistite si informácie o správaní sa spoločnosti voči životnému prostrediu (napríkad aj na stránke www.greenpeace.org, ktorá sa touto problematikou intenzívne zaoberá). A nakoniec, vráťte svoje zariadenie výrobcovi, ak takúto možnosť ponúka.
Zdroj:
www.thebalance.com
www.greenpeace.org
Titulné foto:
Pixabay by Dokumol
