Akokoľvek bizarne to znie, ľudské vlasy sa ukazujú ako efektívny nástroj čistenia olejových škvŕn v mori. Sú prírodné a možno ich použiť opakovane.
O znečistení morí a oceánov sa hovorí najčastejšie v súvislosti s tuhým, predovšetkým plastovým odpadom. Ročne však do vody v prístavoch aj na otvorenom mori uniká množstvo oleja či ropy. Nemusí ísť práve o únik z poškodeného tankera, či pri samotnej (legálnej či nelegálnej) ťažbe. Olejové škvrny sú bežným fenoménom pridruženým k chodu lodnej dopravy. Tak ako každé iné, aj toto znečistenie predstavuje veľký problém pre morské ekosystémy a celkovo život v moriach a oceánoch. Je preto potrebné vyvíjať vhodné nástroje nielen pre prípad náhleho úniku, ale aj na to, aby sme zamedzili šíreniu znečistenia z prístavov na otvorené more. Ľudské vlasy by mohli byť jedným z riešení tohto problému.
Nápad využiť ľudské vlasy na odstránenie olejových škvŕn z morskej hladiny sa po prvý raz testoval pri nehode ropného tankera Amoco Cadiz v roku 1978. Na britsko -francúzskom pobreží vtedy do mora unikol za dva týždne celý náklad, 223 000 ton ropy a 4 tisíc ton paliva. O 20 rokov neskôr sa s ľudskými vlasmi experimentovalo znova. Pri nehode tankera Exxon Valdez na pobreží Aljašky v roku 1989 sa do mora vylialo 50-150 miliónov litrov ropy, čo malo za následok úhyn tisícov morských živočíchov.
Nápad, použiť tento organický materiál, zaujal kaderníka a majiteľa salónu Phila McCroryho z Alabamy, ktorý koncom 90.rokov vymyslel jednoduchý nástroj. Silonku svojej ženy vyplnil ostrihanými vlasmi a ponoril do vody s olejom. Zistil, že vlasy olej takmer celkom „nasali“. McCorym vyrobený „filter“ otestovali dokonca aj v NASA a v roku 1998 potvrdili, že ide o skutočne efektívne riešenie. Podľa štúdie dokáže 11,340kilogramov vlasov adsorbovať 644 000 litrov oleja (ropy).
V spolupráci s ďalšími organizáciami naštartoval McCory v roku 2001 program Clean Wave. Zo zozbieraných darovaných vlasov, ale aj psej srsti či peria začal vyrábať recyklované tuby.Ich efektívnosť sa naplno overila pri katastrofe vrtnej plošiny Deepwater Horizon v Mexisckom zálive v roku 2010. Vrtná plošina najskôr vybuchla, dva dni nato sa potopila a začalo z nej unikať veľké množstvo ropy.
Tuby, podobné tým z Alabami použili pri úniku ropy aj byvatelia Filipín v roku 2006 a celkom nedávno, pri nešťastí japonského tankera MV Wakshio na pobreží ostrova Maurícius, čistili dobrovoľníci koralové útesy a vzácne mangrovníkove biotopy „mopmi“ z ľudských vlasov a slamy.
Thiery Gras sa o problém znečistenia morí začal zaujímať ešte ako chlapec. Dnes je aj on, podobne ako McCory, kaderníkom a majiteľom salónu. Čo ho na začiatku jeho kaderníckej praxe doslova šokovalo, bola skutočnosť, že pre odpad z kaderníctiev neexistuje v podstate žiadne iné využitie, že sa nijako nerecyklujú. Ako povedal pre spravodajskú agentúru AFP „Každý deň tisícky kaderníkov strihajú, farbia, upravujú a češú vaše vlasy. Čo sa však deje potom? Čo sa stane s ostrihanými vlasmi? Ako by sa dali ešte použiť? Ako by sme mohli zhodnotiť tento organický materiál? Vy, my, jednotlivci, profesionáli, občania, samosprávy, komunity, my všetci by sme mali zabezpečiť, aby s tento materiál stal čímsi novým.
V roku 2015 založil Grass asociáciu férových kaderníkov „Fair Hairdressers“ a spolu s kaderníkmi z Francúzska, Nemecka, Belgicka a Luxemburska pracoval na vytvorení recyklačného programu pre odpad z kaderníctiev. Asociácia následne spustila projekt, vďaka ktorému sa vyzbieralo zatiaľ viac ako 40 ton ostrihaných vlasov z približne 3300 salónov. Len pre predstavu, ročne podľa Grasa vyprodukuje jeden kaderník asi 29 kilogramov vlasového odpadu.
Všetky zozbierané vlasy putujú zabalené, v nato určených papierových vreciach, zo zberných kontajnerov do mesta Brignoles na juhovýchode Francúzska. Tu sa z nich vyrábajú „mopy“ – vlasy v nylónovej tube. Každá tuba má v sebe asi 2 kilogramy vlasov, koré dokážu „nasať“ 8 násobok svojej váhy. Preukázalo to ich použitie prístave Cavalaire-sur-Mer neďaleko Brignoles. Tuby tu odstraňujú „mikro“ znečistenie spôsobené lodnou dopravou.
Do výrobného procesu sú zapojení nezamestnaní a brigádnici zo škôl. Asociácia v súčasnosti stále čaká na zelenú od francúzskych autorít, aby mohla začať s masovou výrobou. Tuby by sa mali predávať za necelých 10 eur za kus, pričom polovica zo zisku bude patriť miestnym úradom práce.
Ľudský vlas je vysoko hydrofóbny biosorbent. To znamená, že nepohlcuje vodu a dokáže na seba naviazať znečisťujúce látky, pričom je prírodný (bio) materiál. Na rozdiel od špongie, ktorá nasáva – absorbuje, je ľudský vlas adsorbent. Zachytáva preto olej na svojom povrchu.
Ľahké plávajúce tuby sa navyše na rozdiel od iných špongiovitých materiálov dajú použiť opakovane. Podľa slov riaditeľa prístavu Cavalaire-sur-Mer, kde kotví približne 1100 lodí, možno tuby vyčistiť a použiť až 10 krát.
Recyklačné programy pre vlasy by mohli byť v budúcnosti užitočné nielen vzhľadom na znečistenie morí, ale dali by sa využiť aj v iných oblastiach. Ľudský vlas je totiž výborný izolant, hodnotné hnojivo, dá sa použiť ako výstuž do betónu či ako súčasť filtrov odpadových vôd.
Zdroj:
www.zmescience.com
www.phys.org
www.itopf.org
www.borgenproject.org
www.youtube.com
Titulné foto:
Fflickr
