Odkiaľ sa berie? Kde sídli? Prečo je v ľudskom živote taká dôležitá? Odpoveď sme hľadali tentokrát vo vede. Láska je aj chemický koktail.
Najstaršia zachovaná milostná báseň, či presnejšie rituálna „Ľúbostná pieseň pre Shu-Sin“ pochádza z Mezopotámie. Zložená bola niekedy v rokoch 2030 – 1965 pred naším letopočtom. Ide o pieseň pre kráľa mesta Ur, ktorú každý rok pri rituáli „posvätného manželstva“ spievala kňažka bohyne Inanna kráľovi. Ten v milostnom akte, prostredníctvom kňažky uzavrel symbolický zväzok so samotnou bohyňou plodnosti a hojnosti, aby tak zabezpečil blaho kráľovstva. Odvtedy sú dejiny literatúry a umenia všeobecne plné diel, ktoré za svoj vznik vďačia jednému z najsilnejších citov, aké ľudstvo pozná. Láska je tu s nami, ako spieva Peter Nagy, zrejme od počiatkov nášho druhu. Poďme sa teda na ňu pozrieť bližšie, ako na fenomén, ktorý sa odohráva nielen na duchovnej, ale aj na biologickej úrovni. Aká je biológia lásky?
Čo je láska?
Otázka, ktorou sa rôzne vedné disciplíny, od antropológie až po neurovedu zaoberajú desiatky rokov. Pod spojením „biológia lásky“ už vedecká obec predstavila mnoho zaujímavých poznatkov, stále však neexistuje žiadna jednotná a systematická teória o tomto predmete. Je však zrejmé, že odpovede ponúka predovšetkým chémia a neuroveda.
Srdce alebo mozog?
Láska sídli v srdci, to je jasné! Minimálne každému básnikovi a jemu podobným, na vibráciách lásky tvoriacim umeleckým dušiam. No o zlomenom či láskou rozbúšenom, planúcom srdci predsa už veky hovoria aj bežní smrteľníci.
Z rozprávok a filmov tiež veľmi dobre vieme, že vo veciach lásky musí hlavný hrdina hľadať odpovede vo svojom srdci, a to často v protiklade k tomu, čo mu hovorí jeho rozum… Vedecká obec však nedbá romantiky, ani zaužívaných predstáv a bez okolkov povie, že za všetkým je mozog.
3 kategórie
To, čo prežívame ako romantickú lásku, zaškatuľkovali vedci do troch kategórií – žiadostivosť, príťažlivosť, prepojenie (respektíve pocit pripútanosti). Ku každej z kategórií pridelili set hormónov, ktoré sú pre daný stav príznačné. Jednotlivé kategórie (stavy) však nemožno vždy striktne oddeliť a veľakrát sa prelínajú.
Zachovanie druhu
Žiadostivosť ide ruka v ruke s testosterónom a estrogénom. Žiadostivosť uvádza do hry túžba po sexuálnom uspokojení a táto túžba nepramení v ničom inom, než v evolučne danej potrebe reprodukcie, respektíve zachovania druhu. Hypotalamus stimuluje tvorbu dvoch spomenutých hormónov z vaječníkov a semenníkov. Testosterón nabudzuje libido, či už ide o mužov alebo ženy. Estrogén sexuálne stimuluje ženy predovšetkým v období ovulácie, kedy sú jeho hodnoty najvyššie.
Príťažlivosť je ako odmena
Hoci by sme si mohli myslieť, že sexuálnu žiadostivosť nemožno oddeliť od príťažlivosti, a naopak, v prípade príťažlivosti ide z chemického hľadiska o iný druh emócie. Do hry tu vstupujú nervové dráhy, kontrolujúce správanie súvisiace nie so sexuálnou aktivitou, ale s odmeňovaním a pocitom spokojnosti. Hypotalamus spúšťa produkciu dopamínu, hormónu, ktorý sa vylučuje, keď sa cítime naozaj dobre. V prípade lásky, respektíve vzťahu ide o spoločne strávené chvíle vo všeobecnosti, ale aj pri milovaní. Snímky mozgu dokazujú, že len pri pohľade na osobu, ktorá nás priťahuje, sa ako ohňostroj rozsvietia tie centrá, ktoré primárne súvisia s pocitom odmenenia, spokojnosti.
Dopamín sprevádza v prípade príťažlivosti aj hormón norepinefrín. Vďaka hormonálnemu duu sme energickí, frivolní, euforickí a z „toľkej lásky“ ani nejeme a nespíme. V skutočnosti norepinefrín, tiež známy ako noradrenalín zohráva dôležitú úlohu, keď sme v strese či ohrození, lebo zodpovedá za našu sebazáchovnú reakciu – boj alebo útek.
K príťažlivosti patrí aj zníženie tvorby serotonínu, hlavného hráča v prípade nálad a apetítu. Redukcia serotonínu je typická napríklad pri obsesívno – kompulzívnych poruchách. To vedcov vedie k hypotéze, že ranná mocná zamilovanosť (skoro ako obsesia) je spojená práve s týmto hormónom.
Puto
Posledná z trojice kategórií – pripútanosť, pocit prepojenia je podľa vedcov základom pre trvalé vzťahy. Zatiaľ čo príťažlivosť a žiadostivosť sú dominantné v romantických zápletkách, pripútanosť je sprievodcom v krajine priateľstva, vo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom a v ďalších pevných sociálnych väzbách. Tento pocit je na chemickej úrovni sprevádzaný produkciou oxytocínu a vazopresínu.
Vylučovanie oxytocínu je spojené so širokou škálou aktivít od milostného aktu, cez kojenie až po pôrod. I keď nejde vždy o aktivity, ktoré by boli vyložene príjemné, sú to nepochybne aktivity, pri ktorých sa utvára silné puto. Teraz je aj zrejmé, prečo sa hovorí o troch samostatných, hoci nie celkom oddelených kategóriách lásky. Môžeme mať pocit pripútanosti a prepojenia s členmi rodiny, samozrejme bez žiadostivosti či príťažlivosti.
Láska je plná rozporov
Chemický koktail, ktorý nám priateľ mozog namieša, keď je naše srdce v plameňoch a plné vášne v nás vyvoláva pocit spokojnosti, túžby a prepojenia s partnerom. To však obvykle nie je všetko. Tak ako v každej dobrej antickej dráme aj v živote má láska odvrátenú stranu. Žiarlivosť, nestálosť, iracionálne chovanie, vnútorné napätie, pocity zúfalstva a mnoho iného. Nuž, čiastočná odpoveď leží opäť v pôsobení hormónov. Napríklad, centrá spokojnosti, uspokojenia, odmeny sa rozsvietia aj v prípade, keď drogovo závislý človek požije kokaín, alebo keď sa prejedáme sladkosťami. Z tejto perspektívy možno na príťažlivosť nahliadať ako na závislosť na druhej osobe. A abstinenčné príznaky, pokiaľ s osobou byť nemôžeme, sú podobné ako pri ostatných závislostiach.
Samozrejme je to len jeden z odvrátených aspektov a vo vedeckých explikáciách by sme mohli pokračovať… Sami však veľmi dobre vieme, že tak ako život sám ani lásku nemožno celkom obnažiť pod mikroskopom. Je to len jedna linka tisícky rokov starého a fascinujúceho príbehu. Veríme však, že je rovnako zaujímavá ako tie duchovné.
Zdroj:
www.ancient.eu
www.sitn.hms.harvard.edu
Titulné foto:
Pxhere