Dnes je 16. apríla a meniny má Dana/Danica

Slávnosti zimného slnovratu ako „pohanské“ Vianoce

21. decembra 2020

Jeden z najradostnejších sviatkov roka sa nezadržateľne blíži. Hoci majú Vianoce už pomerne dlhú históriu, predchádzali im iné slávnosti.

Je známe, že to, čo poznáme pod tradičným oslavovaním Vianoc my, má svoje korene v predkresťanských, ako sa vraví pohanských sviatkoch a rituáloch. V rôznej podobe sa mnoho z pohanského zachovalo, pretrvalo do súčasnosti. Obdoby vianočných dekorácií, zapaľovania sviečok, bozkávania pod imelom, vianočného stromčeka, obdarovávania, kolied, ako aj niektorých tradičných pokrmov. Medzi historikmi je rozšírený názor, že kresťanské Vianoc v podstate vytlačili, nahradili, transformovali pohanské sviatky v procese kristianizácie pohanských národov, vrátane tých slovanských.

Kult slnka

Oslavy zimného slnovratu boli neodmysliteľnou súčasťou mnohých severoeurópskych kultúr a Slovanov. Starí Slovania slávili zimný slnovrat ako vyznávači solárneho kultu, teda kultu slnka. Vyznávačmi slnka boli rovnako Kelti, ktorí žili aj na našom území pred Slovanmi. Práve z ich vyspelej kultúry čerpali Slovania inšpiráciu a do osláv zimného slnovratu preniesli napríklad plodnostné rituály, ktoré mali privolávať čím skôr teplo a slnko, teda život a radosť. Slnko sa zvyčajne personifikovalo do podoby malého dieťaťa, ako zrod nového slnka, boha Svaroga (Dažboga). Symbolizoval ho aj spriadaný solárny symbol (svastika) vnútorne osvetlený sviečkou na tyči.

Zimné slávnosti

Oslavám  Kračúna ako najkratšieho dňa v roku, od ktorého zas začne svetlo prevažovať nad temnotou, predchádzali obradové rituály vykonávané mesiac a pol  pred 21. decembrom. Nejde teda len o oslavu jedného dňa ale o celé obdobie, počas ktorého sa prinášali obety slnku. Pálili sa nové vatry. Oheň personifikoval život. Prinášali sa obetné dary v podobe medových koláčikov a medoviny.

Neboli to teda žiadne krvavé rituály, ktorými by Slovania vzdávali vďaku božstvám za všetko dobré, čo prežili počas roka. Predovšetkým za zdravie, hojnosť, plodnosť a dobrú úrodu, ktorú si želali aj do roka nového. Práve hlad a chlad bol totiž príčinou chorôb a väčšiny úmrtí, najmä počas zimy. S tmou podľa predkov prichádzala aj temnota, nepoznané a vyvolávala strach a rešpekt. Preto sa v tomto období pálili vatry. Oheň symbolizoval život, predstavoval teplo, uvarené jedlo a svetlo.

Predvianočný čas bol pre predkov aj obdobím, kedy bolo potrebné sa zmieriť, nastoliť pokoj, prímerie, harmóniu. K štedrovečernému stolu si nesmel sadnúť nik nahnevaný či poškriepený. V tomto období Slovania ešte viac ako obvykle uctievali pamiatku svojich predkov. Verili totiž, že hranica medzi svetom živých a svetom mŕtvych je otvorená a duše mŕtvych sa slobodne pohybujú po svete. Aj preto bolo zvykom pri štedrovečernej večery prestrieť aj zosnulým členom rodiny. Pred „zlými duchmi“ chránili Slovanov nielen oheň, ale aj cesnak, či nosenie masiek počas veselých osláv.

Koledy a sprievody

Súčasťou maškarných sprievodov a hier bolo aj spievanie kolied. Slovo „koljada“ pochádza najskôr zo základu „kola“ ako koleso.  Tieto piesne obvykle vzývali bohyne a bohov, chválili a priali sa dobré veci, žiadali sa malé dary a udeľovali hrozby ak ich niekto odmietol. Rozdávali sa koláčiky alebo tiež „korovki“ v tvare kráv alebo kôz. Niekedy mali tvar zvieracích hláv. Korovki tradične piekli starí ľudia, babičky a deduškovia.

V Poľsku „koledník“ nosil zväzok orechových vetvičiek (lieskových) a jemne udrel po kolede hostiteľa (hostiteľku), a s malou palicou hlasito prial „Na shchestia, na zdravia, na tot noviy rok“. Malá vetvička bola potom ponechaná u farmára, ktorý ju pripevnil nad dvere pre hojnosť a ochranu.

Na Kračúna

Teda na deň zimného slnovratu, sa po pôste hodovalo a tancovalo. Typický bol tanec, pri ktorom pastieri skrížili dva ozembuchy do tvaru kríža do výšky pliec. Do stredu sa usadil „starý“ s maskou znázorňujúcou predkov a ochranu pôvodného. Pálili a preskakovali sa ohne, ktoré sa udržiavali až do rána nasledujúceho dňa. V ohni sa spálilo aj obradné poleno zvané „badniak“. Časť popola z neho sa uchovala na ochranu časť bola určená zemi, aby bola plodná. Dôležitým obradom bol aj Oseň. Obradné rozosievanie zrna malo priniesť hojnosť a radosť do domu a rodiny, plodnosť prírody aj žien a mužov, teda pokračovanie ľudských rodov. Pozostatkom tohto pôvodného obradu sú dodnes jestvujúce vinše s prastarými veršovankami, ktoré boli základom obradovej reči. Samotné dávanie darčekov má taktiež pôvodné korene – obradné rozosievanie zrna, pečenie kolového koláča (koláča v tvare Slnka), tieto obetné dary našli novodobé miesto v podobe darov pod stromčekom.

Zdroj:
www.peruni.estranky.sk
www.teraz.sk
www.invivomagazin.sk
www.ved.sk

Titulné foto:
Pixabay



zobraziť dalšie