Vulkány by sa mohli v dohľadnej dobe stať najbohatšími zdrojmi energie na planéte. Je však potrebné ich podrobnejšie preskúmať. Ako najúčinnejšia sa v tomto smere ukázala analýza satelitných snímok.
V najhornatejšej zemi Afriky, Etiópii, možno nájsť obrovské stolové hory, preťaté údoliami riek, tektonickými zlomami a priekopovými prepadlinami, známymi ako Great Rift Valley. Tento jedinečný útvar, pretínajúci Afriku ako meč, je dlhý 4000 kilometrov. Práve vďaka nemu je Etiópia jedným z najaktívnejších sopečných oblastí Zeme. Vrásnenie, ktoré je dôsledkom pohybu tektonických dosiek, umožnilo magme predrať sa na povrch a vytvoriť vulkány. V Etiópii je ich známych viac ako 60 a mnohé sú aktívne dodnes.
Paru, ktorá vystupuje z útrob zeme na povrch, využíva miestne obyvateľstvo najmä na umývanie a parný kúpeľ (s liečivými účinkami). No týmto, sa potenciál vulkánov zďaleka nevyčerpáva. Povrchová aktivita naznačuje, že pod zemou sa nachádzajú extrémne horúce pramene, ktorých teplota by mohla dosahovať až 400 °C. Ak by sa v daných oblastiach umiestnili vrty, usmerňujúce prúdenie horúcej pary, bolo by ňou možné poháňať veľké turbíny, vyrábajúce obrovské množstvo energie. V oblasti, kde dnes žije 77% populácie bez prístupu k elektrickej energii, by to znamenalo veľký posun vpred.
Z doterajších geofyzikálnych prieskumov vyplýva, že niektoré vulkány by mohli mať výkon až 1 gigawat. Pre presnejšiu predstavu, ide o výkon, ktorého by bolo schopných niekoľko miliónov solárnych panelov alebo viac ako 500 veterných turbín. Vedci odhadujú, že v celej oblasti takto „drieme“ zhruba 10 GW energie. Vulkány by sa v blízkej budúcnosti mohli stať obnoviteľným zdrojom geotermálnej energie a značne pozdvihnúť životnú úroveň v chudobnom africkom regióne.
Hlavným problém využívania geotermálnej energie v Etiópii je, že vedci zatiaľ nemali možnosť dostatočne preskúmať miestne vulkány. Takmer vo všetkých prípadoch je neznáma ich posledná erupcia. Táto neznalosť je hlavnou prekážkou prípadného získavania energie, ale aj samotného podrobnejšieho výskumu. Pred niekoľkými rokmi vzniklo, dokonca, konzorcium britských a etiópskych univerzít – RiftVolc. Toto konzorcium sa zaoberá geologickým výskumom, odhadom potenciálnych rizík a vzhľadom na ne, vyvíja účinné metódy bezpečného monitorovania vulkánov. Najdôležitejšie poznatky za posledné tri roky priameho terénneho výskumu, však paradoxne, priniesli práve analýzy satelitných snímok.
Snímky odhalili, že niektoré vulkány ako keby dýchali. Ich povrch sa v priebehu niekoľkých mesiacov nafúkne a následne sa pomaličky znova zmršťuje. Vedci zatiaľ nevedia určiť presnú príčinu tohto javu. Domnievajú sa však, že je prejavom pohybujúcej sa magmy, geotermálnych prameňov alebo plynov, niekoľko kilometrov pod povrchom.
Zo satelitných snímok sa vedcom podarilo odpozorovať ďalší, z hľadiska získavania energie, dôležitý jav. Para stúpajúca z prieduchov vulkánov má pomerne stálu teplotu. Odchýlky a zmenu teplôt bolo možné pozorovať len v prípade prieduchov, ktoré sa nachádzajú na okrajoch vulkánu. Tieto zmeny prekvapivo nesúvisia ani tak so samotnou činnosťou vulkánu ako so zrážkami. Ich vplyv na teplotu výparov je tým menší, čím viac k stredu sa prieduch nachádza. Prípadné vrty a stanice by preto mali byť umiestnené práve na miestach so stabilnou teplotou.
Pozorovanie Etiópskych vulkánov z vesmíru je vôbec prvým svojho druhu. Vedci sú však presvedčení, že táto metóda predstavuje sľubnú budúcnosť v oblasti využitia geotermálnej vulkanickej energie. Keďže satelitné dáta sú verejne dostupné, otvára sa možnosť pre globálnu, nízkorozpočtovú a najmä bezpečnú spoluprácu v pokračujúcom výskume. Podobným spôsobom možno prebádať vulkány v ďalších krajinách, ktorými Great Rift Valley prechádza, ako je Keňa, Tanzánia či Uganda. Energetický potenciál celej tejto oblasti je skutočne obrovský a jeho využitie by, pravdepodobne, znamenalo revolúciu v oblasti alternatívnych zdrojov energie.
Zdroj:
www.theconversation.com
Titulné foto:
https://pixabay by tommygbeatty
