Plast patrí k najpopulárnejším materiálom obalového priemyslu. Je praktický, má mnoho výhod, a predsa, z hľadiska zdravia a životného prostredia je jednou z najväčších hrozieb 21. storočia. Aj preto je jeho recyklácia dôležitá.
Už máme presnejšiu predstavu o tom, ako sa recykluje papier či sklo. Plast je ďalším materiálom, ktorý popri predošlých dvoch, patrí do kategórie bežne separovaného odpadu. Dnes si preto povieme čosi viac o jeho osude po tom, čo opustí našu domácnosť. Ale ešte predtým …
Recyklácia plastov ako ju poznáme dnes, sa rodila v čase environmentálnej revolúcie, koncom 60. rokov. V ovzduší prebúdzajúceho sa ekologického povedomia a narastajúcej kritiky konzumného spôsobu života. Prvá recyklačná linka bola vybudovaná a spustená v roku 1972 v meste Conshohocken v Pensylvánii. Trvalo však niekoľko ďalších rokov, kým sa myšlienka recyklácie dostala do širšieho spoločenského povedomia. A povedzme si pravdu, ani po takmer 50 rokoch nemožno tvrdiť, že sa v ňom dostatočne zakorenila.
Na rozdiel od papiera a skla, ide v prípade recyklácie plastu o náročnejší proces. Vyžaduje si viac krokov, vrátane použitia farbív, plnív a ďalších aditív, ktoré sa do „panenského“ plastu pridávajú.
Zber
Vzhľadom k tomu, že plastových výrobkov a obalov je skutočne nepreberné množstvo, z jeho zberu sa postupne stala aj zárobková činnosť a existuje mnoho firiem, ktoré sa mu venujú. Trošku väčší problém je so samotnou jeho recykláciou. Mnohé, a nielen tie rozvojové krajiny, nemajú dostatočné kapacity na to, aby mohli všetok svoj zozbieraný plastový odpad aj recyklovať a musia ho preto vyvážať.
Triedenie
Reálne sa proces recyklácie plastu začína až jeho triedením na, takzvaných dotrieďovacích linkách. Tu sa jednotlivé plasty delia podľa farby, druhu a v prípade obalov aj podľa toho, čo bolo ich obsahom. Plasty triedi na to určený prístroj podľa symbolu, ktorý je na nich vytlačený. Postupne sa tak z odpadu vytriedia zložky, ktoré do triedených plastov nepatria alebo sú znečistené. Spracovateľské centrá sú vybavené tiež práčkami plastu, takže nie je nevyhnutné ich umývať pred separáciou doma. Na druhej strane, plasty znečistené zvyškami potravín, nemožno do separovaného odpadu vhadzovať.
Drvenie
Vytriedený plast je následne rozdrvený na mále kúsky. Tie prechádzajú ešte dodatočným triedením podľa váhy. Slúži na to, aby sa predišlo prípadnému zmiešaniu rôznych druhov plastov. Z hľadiska ďalšieho spracovania je zmiešanie nežiaduce. Rôzne predmety sa totiž vyrábajú z rôzneho druhu plastu.
Čistenie
Po tom, čo prešiel rozdrvený plast dodatočným triedením, je potrebné ho očistiť detergentmi od zvyšného znečistenia ( prachu, lepidla, usadenín atď.). Nečistôt zbavená drť sa znova triedi a následne pri miernych teplotách suší.
Tavenie
Vysušené kúsky plastu sa roztavia a tvarujú buď do požadovaného konkrétneho tvaru alebo ako druhotná surovina do granúl, určených pre konkrétny výrobok. Teplota tavenie je prispôsobená tak, aby plast rozpustila, ale nepoškodila.
Je potrebné zdôrazniť, že z recyklovaného plastu sa takmer nikdy nevyrába ten istý výrobok, ktorý do recyklácie vstúpil.
Možno vás to prekvapí, ale odpoveď nie je celkom jednoznačná. Respektíve, možno na ňu odpovedať zároveň kladne aj záporne. Samotný proces recyklácie môže mať svoje nedostatky. Napríklad, niektoré farbivá, ktoré sa pri výrobe plastu používajú, môžu byt kontaminované a znehodnotiť tak celý potenciálne recyklovateľný materiál natoľko, že musí byť vyradený. Je potrebné vziať do úvahy aj to, že samotné recyklačné stredisko a proces, zanechávajú svoju stopu na životnom prostredí. A prirátať možno k tomuto aj fakt, že je tu ešte stále veľmi veľa ľudí, ktorí odpad skrátka neseparujú a nerecyklujú. Miera recyklácie stále nedokáže uspokojiť potrebu výroby nového „panenského“ plastu.
Na druhej strane, niekde a nejako začať treba. Recyklácia, nech už je v rozsahu v akom je, má nepochybne svoju environmentálnu hodnotu. Recyklovaný odpad nekončí na skládke a neznečisťuje životné prostredie. Je náhradou za iné prírodné zdroje ako je napríklad drevo a zároveň predstavuje obnoviteľný zdroj. Z energetického hľadiska je recyklácia ešte vždy menej náročná, než výroba surového materiálu – plastu, z neobnoviteľných zdrojov ropy. Jeho separáciou a recykláciou zabraňujeme vzniku nových skládok, ďalšieho znečistenia a ohrozenia nášho zdravia.
Plasty, ktoré sa bežne recyklujú a teda je potrebné ich určite vyseparovať, nájdeme pod označením: PE – LDPE a HDPE, PET, PVC, PP a PS.
No ešte väčšmi majme na pamäti, že hoci recyklovať je dôležité, ešte dôležitejšie je, obmedziť našu spotrebu plastov a hľadať k nim v bežnom živote alternatívy.
Zdroj:
www.thoughtco.com
www.conserve-energy-future.com
www.triedenieodpadu.sk
Titulné foto:
Pxhere
