Satelitné snímky z NASA nazbierané za 17 rokov to prekvapivo dokazujú. Zem ma viac zelených plôch, než mala v roku 2000.
Na prvý pohľad ide o pomerne prekvapujúcu správu. Ak vezmeme do úvahy prevládajúce typ informácií o masívnom odlesňovaní a množstvo satelitných obrázkov, ktoré svedčia skôr o opaku. Tak ako to vlastne je? Ako je na tom naša Zem so zeleňou?
Najnovšia štúdia vedcov z Bostonskej univerzity v Massachusetts hovorí jasne. Zem je jednoznačne zelenšia oproti stavu z roku 2000. Dokazujú to satelitné snímky senzora MODIS (Moderate Resolution Imaging Spectroradiometer). Zaradenie je umiestnené na satelitoch Terra a Aqua, ktoré snímajú zemský povrch a získavajú množstvo rozličných dát. MODIS dokáže urobiť 4 zábery z každej oblasti na Zemi, každý deň.
Výskumný tím z Bostonu analyzoval dáta zo záberov nasnímaných za posledných 19 rokov a zistil, že medzi rokmi 2000 a 2017 sa plocha listnatej vegetácie zväčšila takmer o rozlohu Amazonského pralesa. Jedna tretina všetkej pozemskej vegetácie stále viac zelenie, zatiaľ čo len 5% z nej hnedne, a teda postupne mizne.
V polovici 90. rokov bol zachytený podobný nárast vegetácie. Vtedy sa vedci domnievali, že jeho hlavnou príčinou je nárast CO2 v atmosfére, a teda akési prihnojenie zemského povrchu. Súčasné dáta ukazujú, že tento faktor nie je zďaleka určujúcim. Podstatná je ľudská aktivita. Ide predovšetkým o ochranu prírody, zalesňovanie, ale tiež o intenzívnu kultiváciu plodín.
V minulosti sa pri vytváraní klimatických modelov vôbec neprihliadalo na poľnohospodársku vegetáciu. Dnes ju už pri zostavovaní predpovedí pre fungovanie zemských ekosystémov nemožno prehliadať. Tak ako nemožno prehliadať určujúci ľudský faktor prebiehajúcich klimatických zmien.
Tieto dve krajiny urobili za dvadsať rokov najväčší krok vpred v tomto smere. Jednak boli nútené podstatne zvýšiť svoju produkciu potravín. Ich úroda zeleniny, ovocia a obilnín je až o 40% väčšia ako začiatkom nového milénia. No vložili tiež nemalé investície do obnovy lesov. Len za posledných desať rokov minula Čína na zalesnenie 100 miliárd dolárov. Lesy sa dnes rozkladajú na 22% rozlohy krajiny a prevládajú tak na poľnohospodárskou zeleňou. V Indii je to naopak. Aj napriek intenzívnemu vysádzaniu stromov, tu polia tvoria viac ako 82% zelene.
Hoci nás výsledok bostonského výskumu teší, nemôžeme ignorovať masívne odlesňovanie a stratu vegetácie, ktoré naďalej prebiehajú v mnohých krajinách. Týka sa to najmä tropických oblastí, Južnej Ameriky, Juhovýchodnej Ázie či Indonézie. Tiež je potrebné zohľadniť, že zväčša monokultúrna poľnohospodárska vegetácia nikdy nenahradí biodiverzitu prirodzených lesov a ich funkciu. Navyše aj pri súčasnom stave, ostáva stále takmer polovica svetových emisií v atmosfére. Znova sa však potvrdilo, že práve ľudská aktivita je kľúčom k zelenším zajtrajškom planéty Zem.
Zdroj:
www.zmescience.com
www.modis.gsfc.nasa.gov
Titulné foto:
Flickr
