Dopad mikroplastov, ktoré sa nám dostanú do tela prostredníctvom jedla, vody či dýchania je stále neznámy. Vedcom sa však podarilo preukázať prítomnosť mikroplastov v mnohých druhoch potravín i vody.
Priemerný človek ročne skonzumuje minimálne 50 000 častíc mikroplastov a zároveň približne rovnaké množstvo taktiež vdýchne. Ukázala to najnovšia štúdia venovaná odhadu množstva príjmu plastového odpadu do ľudského tela. Výskum tiež odhaduje, že dieťa ročne skonzumuje približne 40 000 mikročastíc plastu. Skutočné číslo je však zrejme mnohonásobne vyššie, nakoľko sa analyzovalo len niekoľko druhov potravy a nápojov. Vedci upozornili, že pitie vody z plastových fliaš výrazne zvyšuje množstvo strávených mikročastíc plastu.
Skutočný dopad požitia mikroplastov je zatiaľ neznámy, avšak predpokladá sa, že mikroplasty môžu uvoľňovať toxické látky. Niektoré mikročastice sú natoľko malé, že dokážu preniknúť do tkanív orgánov v našom tele, kde môžu spustiť imunitné reakcie. Vedci ešte presne nevedia, čo sa deje, keď mikroplasty vdychujeme, ale najnovša štúdia naznačuje, že tieto častice sa skôr dostanú do tráviaceho systému než by sme sa ich zbavili kašľaním či kýchaním.
Zamorenie mikroplastami je spôsobené prevažne rozkladom plastového odpadu, ktorý sa nachádza prakticky na celej planéte. Výskumy potvrdili prítomnosť mikroplastov vo vzduchu, v pôde, v riekach aj v hĺbke oceánov. Vystopovali ich v pitnej vode z vodovodu a tiež vo vode balenej do plastových fliaš, v pive či v morských živočíchoch určených na konzumáciu. Mikroplasty sa našli aj vo vzorkách ľudskej stolice, čím sa potvrdilo, že ľudia tieto častice konzumujú.
Fakty sú jednoduché. Produkujeme príliš veľa plastu, ktorý končí v ekosystémoch, ktorých sme aj my súčasťou.
Kieran Cox z University of Victoria v Kanade
Z výskumu jednoznačne vyplýva, že mnohé potraviny obsahujú mikroplasty, nakoľko však bolo testovaných len málo druhov potravín, nepodáva presný obraz o množstve mikroplastov, ktoré sa do tela človeka dostávajú. Kieran Cox z University of Victoria v Kanade, ktorý výskum viedol, dodáva, že k celkovému obrazu je nutné doplniť ešte množstvo závažných údajov.
„Potraviny ako chlieb, spracované potraviny, mäso, mliečne výrobky aj zelenina totiž môžu obsahovať rovnaký objem mikroplastov“, dodáva. „Je vysoko pravdepodobné, že ďalšie výskumy zvýšia naše terajšie číslo na státisíce.“
Najviac dostupných údajov sa doteraz podarilo zozbierať z vody. Tá balená obsahuje 22 krát viac mikroplastových častíc než pitná voda z vodovodu. Človek, ktorý by pil výhradne vodu kupovanú v plastových fľašiach, by skonzumoval ročne len prostredníctvom vody 130 000 častíc. Na porovnanie z pitnej vody z vodovodného kohútika by to bolo 4000 častíc mikroplastov.
Líder výskumu Cox zdôraznil, že momentálne neexistujú žiadne dôkazy o dopade mikroplastov v tele človeka na jeho zdravie, v každom prípade sa prikláňa k názoru, že vysoké čísla sú dôvodom na znepokojenie. Vedecká obec sa všeobecne zhoduje na tom, že dokázané nekontrolované zamorenie plastom je v kombinácii s odolnosťou a trvácnosťou plastového materálu natoľko alarmujúce, že by sa mali neodkladne uskutočniť kroky, ktoré by zamedzili šíreniu mikroplastov.
Kieran Cox priznáva:
Výskum ma veľmi ovplyvnil v mojom osobnom živote. Vyhýbam sa zbytočným plastovým obalom a balenej pitnej vode ako sa len dá.
Dodáva, aby sme nepodceňovali význam zamedzenia jednorázových plastov. Podpora spoločností, ktoré sa vzdávajú plastových obalov bude mať podľa neho významný vplyv na celkovú situáciu.
Zdroje:
The Guardian
Titulné foto: Daria Shevtsova, Pexels
