O tom, že mikroplasty patria medzi najrozšírenejšie druhy odpadu svedčí aj posledná štúdia vzoriek arktického snehu. Nachádzajú sa aj v ňom.
Oblasť okolo Severného póla je považovaná nielen za jednu z najodľahejších, ale aj za oblasť s najmenej znečisteným životným prostredím. Ako však dokazujú výsledky nedávneho výskumu, publikovaného v časopise Science Advances, okrem klimatických zmien sa tu v nemalej miere prejavujú aj dôsledky toho, čo pokojne možno nazvať plastovým zamorením planéty. Čiastočky gumy, vláken a rôznych druhov polymérov, menších ako 5 milimetrov (mikroplasty) sa našli v 20 z 21 vzoriek, odobraných z ľadových krýh, v súostroví Svalbard.
Svalbardské vzorky boli v termoskách vrtuľníkom prevezené do nemeckého mesta Bremerhaven, kde sídli inštitút pre polárny a morský výskum – Inštitút Alfréda Wagnera. Tu vzorky analyzovali pomocou infračervenej spektroskopie, a následne porovnali so vzorkami zo Švajčiarskych Álp či husto zaľudnenej oblasti Brém v Bavorsku.
Ukázalo sa, že obsah mikroplastov v arktickom snehu bol značne nižší, než v tom európskom, no na danú lokalitu aj tak prekvapujúco vysoký.
Najvyššia nameraná koncentrácia dosiahla hodnotu 14 400 častíc na liter snehu respektíve vody. V európskych vzorkách sa nenašla jediná, v ktorej by sa mikroplasty nenachádzali a najvyššia koncentrácia dosiahla hodnotu 154 000 častíc na liter vody.
Zloženie polymérov vo vzorkách boli rôzne, no vo väčšine prevažovali čiastočky laku, gumy, polyetylénu a polyamidu. Čo sa veľkosti častíc týka, väčšina z nich sa nachádzala na hranici merateľnosti. To podľa vedcov zároveň indikuje prítomnosť veľkého množstva nemerateľného mikro odpadu, častice menšie než 11 mikrometrov, tak v odľahlých ako aj v zaľudnených oblastiach.
Keďže ide o prvú porovnávaciu štúdiu, ponúkajúcu dáta o kontaminácii snehu mikročasticami polymérov, vedci sú zatiaľ s tvrdeniami opatrní. Všetko však naznačuje tomu, že mikroplasty sa na Svalbard dostali s atmosférickými zrážkami. Tie na svojej ceste na zemský povrch na seba viažu polutanty rozptýlené v atmosfére.
Podobne zamerané výskumy v Číne, Teheráne a vo Francúzsku, odhalili niekoľko násobne vyššiu koncentráciu mikroplastov v ovzduší po daždi, než pred ním. To potvrdzuje hypotézu, že sú to skutočne zrážky a vlhké podmienky v atmosférickom obehu, ktoré sa podieľajú na znečistení aj v nezaľudnených a odľahlých oblastiach. Zrážky súčasne predstavujú ďalšiu cestu, ktorou mikroplasty putujú do oceánu.
Už vieme, že mikroplasty sa nachádzajú vo vode, v pôde a dokonca sú aj súčasťou našej potravy. Výskum atmosférických zrážok, vrátane arktického snehu naznačuje, že sa v nemalých množstvách nachádzajú aj vo vzduchu a zemskej atmosfére. Žiadnu časť zemského povrchu, nech ide o akokoľvek panenskú prírodu, zdá sa, nie je možné pred týmto znečistením ochrániť. Jeho skutočný vplyv na životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat nie je zatiaľ celkom známy No možno sa domnievať, že bude skôr negatívny, než naopak. V súčasnosti máme k dispozícii len minimálne množstvo poznatkov, týkajúcich sa rizika inhalácie mikroplastov z ovzdušia a celkovo ich prijatia ľudským telom z vonkajšieho prostredia.
V každom prípade, výskum vzoriek zo Svalbardu ako aj celkové výsledky porovnávacej štúdie by sa dali interpretovať ako ďalší vztýčený prst nad ľudstvom. V mnohých krajinách naďalej chýbajú primerané opatrenia v rámci odpadového hospodárstva, zatiaľ čo odpad sa kopí. Podľa doterajších odhadov by sa mohol plastový odpad (pri súčasnom tempe produkcie) do roku 2060 strojnásobiť. Preto sa vedecká obec, ale čoraz viac aj verejnosť dovoláva ráznych krokov aj zo strany autorít. Nielen v nakladaní s odpadom, ale aj v samotnom priemysle je nevyhnutná radikálna zmena.
Zdroj:
www.advances.sciencemag.org
Titulné foto:
Pxhere
