V Mjanmarsku začali s revitalizáciou mangrovníkového lesa netradičným spôsobom. Na výsadbu použili drony.
Zastavenie odlesňovania a výsadba nových lesov patria medzi najúčinnejšie z opatrení v snahe zmierniť dôsledky a rozsah klimatických zmien. Podľa štúdie z roku 2018 sa so stratou viac ako polovice svetovej populácia mangrovníka spája navýšenie globálnych emisií CO2 o 24 miliónov ton ročne. Mangrovníky rastú obyčajne na pobrežiach a ich prepletené korene sú ponorené do vody. To je tiež dôvod, prečo sú schopné absorbovať viac oxidu uhličitého ako stromy na pevnine. Okrem vzduchových filtrov však vždy plnili aj úlohu vetrolamov a prírodnej búrkovej bariéry. Keď sa v roku 2008 prehnal nad Mjanmarskom cyklón, boli jeho dôsledky ničivejšie ako kedykoľvek predtým aj preto, že sa z pobrežia vytratili stromy. Dôvodom odlesňovania je akvakultúra (rybné hospodárstvo) a produkcia uhlia z mangrovníkového dreva. V prípade rybného hospodárstva šlo však o kontraproduktívny zásah. Počty rýb sa po odlesnení paradoxne dramaticky znížili. Je teda viac než opodstatnené, že cez rôzne projekty dochádza k revitalizácii zdevastovaného mangrovníkového porastu. Ako sa ukázalo, jej priebeh môžu urýchliť práve drony.
Prvé semiačka zasiali do mjanmarskej zeme drony anglickej startupovej spoločnosti minulý september. Dnes na poli južne od bývalého hlavného mesta Rangún, rastú pol metrové výhonky mangrovníka a sú dôkazom, že projekt revitalizácie za pomoci dronov má zmysel a možno ho rozbehnúť naplno. Potvrdzuje to aj spoluzakladateľka startupu Irina Fedorenko. Vraví, že v testovacej fáze sa podarilo určiť, ktoré druhy a za akých podmienok možno úspešne vysadiť. Okrem iných faktorov, môže výsadbu ohroziť najmä nečakaný príliv, ktorý vyplaví neuchytené semienka.
Drony spoločnosti BiCarbon Engineering poletujú aj nad austrálskymi opustenými baňami, kde sadia okrem stromov aj trávu a používajú sa aj v ďalších zdevastovaných oblastiach rôzne po svete. V Mjanmarsku spolupracuje spoločnosť s miestnou neziskovou organizáciou Worldview International Foundation. Tá začala s projektom opätovnej výsadby mangrovníka už v roku 2012 a zapojila doň miestnych dedinčanov, ktorí vlastnými rukami vysadili už viac ako 6 miliónov stromov. Do roku 2020 by k nim mali pribudnúť ďalšie 4 milióny.
Je to síce veľký úspech, no potenciál revitalizácie je omnoho väčší. Zalesnená môže byť totiž oblasť o rozlohe 350 000 hektárov, medzi troma štátmi. Na jednom hektári môže vyrásť až 5000 stromov. Dokopy by tak lesný porast mohla tvoriť viac ako miliarda nových stromov a tu prichádzajú na rad drony.
Dvaja operátori pracujúci s 10 dronmi by mohli (zatiaľ teoreticky) zasadiť až 400 tisíc stromov denne!
Samotnej výsadbe predchádza prieskum. Drony najskôr zozbierajú topografické údaje a údaje o vlastnostiach pôdy. Tie sa porovnajú so satelitnými dátami a v konečnej analýze sa určí optimálne umiestnenie každého semienka. Drony potom na dané miesta vystrelia biodegradovateľné nádobky s vyklíčenými semienkami a živinami.
Aj napriek takejto vyspelej technológii výsadby ostáva kľúčovým faktorom človek. Tak na začiatku ako aj na konci celého procesu. Najskôr musia byť semienka dobre posadené do nádobky so živinami a ak sa semienko ujme a vyrastie z neho strom, mal by tam aj ostať. Projekt revitalizácie nie je preto len o výsadbe ako takej, ale najmä a predovšetkým o práci s miestnymi obyvateľmi. Práve oni musia vidieť v starostlivosti o les zmysel a uprednostniť ju pred výrubom. To znamená, že revitalizácia musí byť pre nich aj ekonomicky výhodnejšia.
Spolu s environmentálnymi cieľmi sa v projekte preto musia skĺbiť aj ciele edukačné. BiCarbon Engineering chce vytvoriť aj nové pracovné miesta. Okrem sadičov trénujú miestnych aj na viac technické a lepšie platené pozície. Zaúčajú ich ako operátorov dronov a majú úspech. Podľa slov Iriny Fedorenko sa chcú na tomto procese plnohodnotne podieľať, byť súčasťou IT sektora projektu, spracúvať dáta, používať nové technológie, naučiť sa novým prístupom v lesníctve a pilotovať drony.
Okrem väčších sponzorov, chce projekt osloviť aj jednotlivcov, ktorí si budú môcť zakúpiť konkrétny strom a za pomoci dát z dronov, sledovať jeho rast a vývoj.
Pomaly sa takto môže rozrastať trh s novými zmysluplnými komoditami a špecifický druh vlastníctva.
Mangrovník je voľné označenie 54 druhov rôznych stromov zo 16 čeľadí, ktoré sú súčasťou ekosystémov nazývaných mangrovy. Mangrovníky patria medzi najväčšie stromy sveta. Nad spleťou koreňov asi meter nad vodou začína samotný kmeň, ktorý sa týči do výšky až štyridsiatich metrov. Mangrovníky patria k najstarším rastlinám našej planéty a k životu potrebujú sladkú i slanú vodu, a preto rastú práve na miestach, kde rieky ústia do mora. Biológov a ekológov odjakživa fascinuje nevídaná schopnosť mangrovníkov prispôsobovať sa slanému prostrediu s nedostatkom kyslíka.
Mangrovníkové lesy ponorené v slanej vode slúžia ako útočisko množstvu jedinečných živočíchov. Najviac druhov mangrovníkov rastie v indomalajzijských, ale i v juhoamerických končinách. Pri odlive sú vynorené nad vodou, pri prílive bývajú až po koruny zaliate vodou.
Kedysi mangrovy pokrývali až tri štvrtiny morského pobrežia v tropických a subtropických oblastiach. Dnes ostala sotva polovica a ďalšia polovica z ostávajúcich je ohrozená. Táto prírodná bariéra je však jedným z najproduktívnejších ekologických spoločenstiev na svete podobne ako tropické pralesy. Podľa dát z roku 2010 existuje 137 760 km² mangrovníkového porastu.
Dôvodov, prečo by sme tieto lesy mali chrániť, je množstvo:
Zdroj:
www.fastcompany.com
www.biocarbonengineering.com
ww.wif.foundation/en/
Titulné foto:
www.flickr.com
