Ako isto viete, aj odpad predstavuje položku na trhu s komoditami. Samozrejme, ten recyklovateľný. Čo ste však možno nevedeli je, že donedávna bola lídrom v jeho importe Čína. Pomery sa však menia.
Čína si drží celosvetové prvenstvo v spracovaní surovín ako je ropa, železná ruda a uhlie, ktoré ročne nakupuje v biliónoch ton. Dominantné postavenie si donedávna udržiavala aj v nákupe inej komodity, no jej vláda sa rozhodla, že to zmení.
Mnoho rokov bola táto obrovská krajina aj najväčším odberateľom väčšiny druhov recyklovateľného odpadu na tejto planéte. Len v roku 2016 importovala Čína 45 miliónov ton kovového šrotu, recyklovateľného papiera a plastu v hodnote 18 biliónov dolárov, pochádzajúci z rozvinutých krajín Európskej únie, zo Spojeného kráľovstva, Spojených štátov amerických a Japonska.
V júli minulého roka však v svetových médiách nastal rozruch. Rozniesla sa nimi práva, že čínska vláda oznámila Svetovej obchodnej organizácii (WTO), že sprísňuje pravidlá a do konca roka zakáže import 24 kategórií odpadu. Tieto reštrikcie sú, údajne, súčasťou vládnej kampane „proti cudziemu odpadu“ a mali by mať pozitívny dopad na životné prostredie a zdravie obyvateľov krajiny. Tým, že Čína importuje podstatne menej odpadu z cudziny, môže ho nahradiť recyklovaným materiálom zozbieraným v jej vlastných regiónoch, kde jednak narastá stredná trieda, ale žije v nich aj čoraz viac obyvateľov, ovplyvnených vzorom západného konzumného spôsobu života.
Z ekonomického hľadiska bola síce predošlá situácia výhodná pre obe strany. Recyklované materiály sú zväčša lacnejšie a ich spracovanie je energeticky menej náročné, než spracovanie domácich surových materiálov. V prípade recyklovanej ocele, napríklad, ide o 60 percentnú úsporu, oproti jej výrobe zo železnej rudy. Tieto ekonomické benefity však sprevádzali aj negatíva ako nesprávne roztriedený, špinavý odpad, často kontaminovaný nebezpečnými látkami. Navyše, aj keď je odpad v poriadku, môžu nastať komplikácie pri jeho recyklácii.
V roku 2002 čelili čínske autority intenzívnej a rozsiahlej kritike po tom, čo bol odvysielaný film dokumentaristu Zeng Jinyan, We The Workers (My, robotníci). Dokument zobrazuje pracovníkov z provincie Guangdong, ako triedia a demontujú hrubý elektronický odpad a ako skládku toxických zvyškov používajú miestnu rieku. Ešte aktuálnejší dokument, Plastic China (Plastická Čína) si na mušku berie mieru environmentálneho poškodenie krajiny, spôsobeného priemyslom, recyklujúcim plasty. Recyklovaný plast sa vo veľkej miere ďalej používa na výrobu textilných produktov, pričom mnohým z nich chýba dostatočná kontrola, z hľadiska ich bezpečnosti.
Vystavená silnému verejnému tlaku, musela začať čínska vláda konať. V roku 2013 zahájila tzv. Operation Green Fence (Operácia Zelená bariéra). Sprísnila kontroly kontajnerov a zablokovala import nelegálneho a nekvalitného odpadu. Vo februári minulého roka, rozbehla veľkoplošnú iniciatívu, zameranú na redukovanie ilegálneho dovozu priemyselného a elektronického odpadu. Svoje kroky zatiaľ zavŕšila júlovým vyhlásením.
Aj keď čínska vláda komentuje svoje rozhodnutia ochranou domáceho životného prostredia, mnoho analytikov hovorí o tom, že najväčší problém pre krajinu aj tak predstavuje jej vlastný, domáci odpad, ktorý, údajne, tvorí väčšinu recyklovaného odpadu.
A aký bude osud miliónov ton zablokovaného cudzieho odpadu? Ten s najlepšou kvalitou si nájde svojho odoberateľa v Malajzii, Vietname alebo Indonézii. A čo zvyšok? Nad touto otázkou si lámu hlavy autority západného sveta už takmer pol roka. Aké sú alternatívy? Napríklad, plastový odpad možno do určitej miery znova energeticky zhodnotiť. V konečnom dôsledku ide predsa o materiál z fosílnych surovín, ktorý dobre horí a môže sa stať zdrojom elektrickej energie. Zvyšok možno uskladniť na skládkach (predstavte si ich rozlohu), kde bude čakať na nového kupcu. Tu sa okrem iného, vystavujeme riziku častých požiarov, ktoré na takýchto skládkach nie sú ničím výnimočným.
Tak sa zrejme zdá, že západné krajiny budú musieť zapojiť omnoho viac legislatívy do svojej odpadovej politiky a začať s radikálnym opatreniami v oblasti spotreby, najmä plastového materiálu. Napokon budú obyvatelia týmito opatreniami nútení k zodpovednejšiemu konaniu.
Mnohé krajiny už začali so zákazmi používania istých materiálov, s opatreniami a službami, ktoré by mali viesť k redukcii odpadu. Veríme, že aj napriek čínskemu embargu, nastal čas pozitívnej zmeny.
Zdroj:
www.scientificamerican.com
www.economist.com
Titulné foto:
Pxhere
