Mikroplasty sa spomínajú najmä v súvislosti s plastovým odpadom v moriach. Dnes sa ho v nich nachádza zhruba 100 miliónov ton. Až 80 % odpadu, ktorý sa nachádza v morskom prostredí, pochádza z činností vykonávaných na pevnine.
V dnešnom svete čelíme mnohým druhom problémov a hrozieb. Od sociálnych, ekonomických a politických až po tie ekologické. Každopádne, všetky by sme ich mohli zhrnúť aj pod slovíčko „existenčné“. Zdá sa, že čím vyspelejšia (predovšetkým technicky) je naša civilizácia, tým komplikovanejšie, náročnejšie a rafinovanejšie sú aj hrozby (tie potenciálne aj tie reálne), ktorým je vystavená. Jednou z najnaliehavejších, je aj hrozba znečistenia, respektíve sústavného znečisťovania životného prostredia. Napriek tomu, že sa o tejto téme vedú siahodlhé diskusie, realizujú najrôznejšie projekty, šíri sa osveta a uskutočňujú sa mnohé podujatia, ešte stále väčšina verejnosti akoby riziko znečistenia chápala len ako akúsi potenciálnu hrozbu. Je to nejaký odpad na skládkach, nejaký odpad v riekach, lesoch a oceánoch, ktorého údajné množstvo si je zrejme ťažké predstaviť, a ktorý je niekde, kde ho nevidíme… . Skrátka, akoby sa nás znečistenie netýkalo až do momentu, kým ho nepocítime na vlastnej koži, či presnejšie vo vlastných žalúdkoch.
Problematika plastového odpadu je často formulovaná v makroskopickom hľadisku. Hovorí sa o rastúcich horách plastového odpadu na pevnine a o skutočne gigantických nahromadených zhlukoch tohto odpadu v moriach a oceánoch. Čoraz aktuálnejšie a naliehavejšie diskutovaná je aj iná perspektíva, z ktorej možno plastový odpad problematizovať. Je ním práve mikroskopické hľadisko, teda problém mikroplastov.
Donedávna sa o mikroplastoch hovorilo najmä v súvislosti s plastovým odpadom v moriach. Dnes sa ho v nich nachádza zhruba 100 miliónov ton. Podľa niektorých odhadov pochádza 80 pecent odpadu, ktorý sa nachádza v morskom prostredí, z činností vykonávaných na pevnine. Zdroj morského odpadu nie je nevyhnutne obmedzený na ľudskú činnosť pri pobreží. Dokonca aj keď sa odpad odhadzuje na pevnine, prostredníctvom riek, povodní a vetra sa dostáva do mora. Rybárske činnosti, lodná doprava, zariadenia na mori, ako sú ropné plošiny a kanalizačný systém pridávajú zvyšok.
Plastový odpad sa vplyvom poveternostných podmienok a morských prúdov časom rozpadáva práve na malé až miniatúrne časti, ktoré si morské živočíchy nezriedka zamieňajú za planktón, či inú potravu a konzumujú ho. Pričom táto zámena nie je nijako nezvyčajná, keďže plastových mikročastíc je v súčasnosti v mori približne 60 krát viac než samotného planktónu.
Z nahlásení vyplýva, že vyše 40 percent existujúcich druhov veľrýb, delfínov a sviňúch, všetky druhy morských korytnačiek a približne 36 percent druhov morských vtákov prehltlo odpad. Prehltnutie sa netýka jedného alebo dvoch jedincov. Ovplyvňuje húfy rýb, ako aj kŕdle morských vtákov. A napokon aj samotného človeka ako súčasť potravinového reťazca.
Ak ste si práve vydýchli následne po tom, čo ste si povedali, že Vy morské živočíchy nekonzumujete, vedzte, že ich vedci objavili už aj v pive. Konkrétne vo vzorkách 24 najobľúbenejších značiek nemeckého piva.
Možno ste to nevedeli, no aj keď ich nevidíme, mikroplasty sa nachádzajú aj v mnohých kozmetických produktoch, určených na každodenné použite. Malinké guľôčky z polyetylénu, polypropylénu či polystyrénu v rozmeroch od 10 mikrometrov až po jeden milimeter sa pridávajú napríklad do peelingov. Nachádzajú sa tiež v niektorých zubných pastách, aby lepšie odstraňovali zubný povlak. Nájdeme ich tiež v sprchových géloch či holiacich penách. Spolu s našou odumretou pokožkou tak do kanalizácie putuje aj plast.
V obchodoch sú dnes bežne dostupné kusy odevu, vyrobené zo syntetických materiálov, z nylónových, polyesterových, polyamidových či akrylových vlákien. Samy o sebe nie sú tieto produkty problémom, tým sa stávajú až keď ich perieme. Praním, napríklad čoraz obľúbenejších fleecových búnd, sa takisto uvoľňujú plastov čiastočky. Tie rovnako ako v prípade kozmetických výrobkov, putujú do odpadových vôd. Čím starší je odev, tým viac čiastočiek sa z neho uvoľňuje.
Len pre informáciu, podľa výskumu, ktorý si nechala urobiť odevná firma Patagónia, ročne po celom svete vyperú zákazníci tejto firmy toľko plastu, že by sa zmestil do 11 900 igelitových tašiek.
Jadrom problému s uvoľňovaním mikroplastov do odpadových vôd je skutočnosť, že „vďaka“ ich veľkosti, ich čističky nedokážu zachytiť. Z celkového množstva mikrovlákien a mikroguľôčok až 40 percent putuje ďalej do riek a vodných tokov. Čo nás vracia späť k problému plastového zamorenia morí a oceánov.
Napokon, aj voda z riek sa často využíva na rôzne poľnohospodárske účely, a teda aj na zavlažovanie. Takouto cestou sa mikroplasty dostávajú aj do pôdy.
Mikroplasty, ako chemicky neinertné látky, uvoľňujú do prostredia rôzne chemické a medzi nimi tiež toxické látky. Mnohé plastové výrobky sú už od výroby upravované pomocou chemikálií, aby získali napríklad odolnosť voči UV žiareniu či iné vlastnosti. Ba čo viac, plasty na seba nadväzujú perzistentné organické polutanty, teda ťažko odbúrateľné a pre ľudské zdravie nebezpečné látky ako napríklad DDT – pesticíd, ktorý je u nás zakázaný, či priemyselné chemikálie ako PCB a iné.
Ani dnes ešte presne nevieme, aké účinky a dôsledky majú látky uvoľňujúce sa z plastov na naše zdravie. Nakoľko sú pre nás jedovaté. No približnú predstavu si snáď vieme urobiť, ak zohľadníme osudy našich zvieracích spoluobyvateľov. Nedávny výskum napríklad ukázal, že dafnie (malé živočíchy filtrujúce vodu), ktoré konzumovali mikroplasty mali až 68 percent potomkov s deformáciami. Keď v inom pokuse skúmali ustrice žijúce v prečistenej vode a vode, ktorá obsahovala aj mikroplasty, zistili, že mikroplastová populácia ustríc mala nižšiu pôrodnosť, menšie vajíčka, pomalšie spermie a pomalšie sa rozvíjajúcich potomkov. U mnohých väčších morských živočíchov dochádza k postupnej otrave, spôsobenej plastmi, zachytenými v tráviacom trakte.
V prvom rade je veľmi dôležité uvedomiť si, že plastové zamorenie NAOZAJ existuje, aj keď ho možno práve nevidíme. Že ide o reálnu hrozbu pre našu planétu a všetkých jej súčasných, a ešte viac budúcich obyvateľov. Po druhé, je potrebné si uvedomiť, že je v našej moci súčasný stav zmierniť a časom snáď aj zvrátiť. My, ako spotrebitelia najrôznejších produktov vytvárame dopyt, a my ho rovnako môžeme aj meniť.
V súčasnosti už existujú a na trhu sú dostupné alternatívy, či už ide o obalové alebo úžitkové materiály. Nakupujme a užívajme zodpovednejšie a premyslenejšie. Obzerajme sa po prírodných materiáloch, biologicky rozložiteľných plastoch, či špeciálnych taškách na pranie syntetických tkanív.
A napokon, skutočne nastavme naše uši stokrát omieľanému slovíčku – RECYKLÁCIA.
