Ktoré inovácie môžu byť ľudstvu nápomocné pri riešení súčasných environmentálnych výziev a pálčivých problémov? Špecialisti z MPA Group vybrali týchto 5.
Britská spoločnosť MP Group je jedným zo svetových lídrov v oblasti inovácií a všetkého, čo s nimi súvisí. Nie je prekvapením, že sú to práve inovácie zamerané na zlepšenie stavu životného prostredia, ktoré sú dnes viac než vítané a žiadané. Alarmujúce správy a fakty o stave planéty si vyžadujú dramatické zmeny v spôsobe života a produkcie na globálnej úrovni. Aj táto informácia sa čoraz častejšie objavuje vo verejnom diskurze. Potrebné bude nielen odhodlanie ľudského druhu, ale aj technické a technologické zabezpečenie.
Na základe existujúcich štúdií z oblasti trvalo udržateľných technológií, ktoré sa v posledných rokoch vyvíjali, vybrali špecialisti nasledujúcich 5.
Už začiatkom tohto roka vyšla ďalšia z radu štúdií, zaoberajúcich sa dopadom súčasného mäsopriemyslu na životné prostredie. Potvrdilo sa, že produkcia mäsa a aktivity s ňou spojené sú zodpovedné za 60% z celkového množstva skleníkových plynov, produkovaných v agrikultúre. Okrem uhlíkovej stopy patrí medzi mínusy tejto produkcie aj energetická náročnosť a zaberanie rozľahlých oblastí krajiny pre tento účel.
Aj napriek opakujúcim sa výzvam, aj zo strany odborníkov, nemožno očakávať, že sa konzumácia mäsa na svete rapídne zníži. Paradoxne práve naopak. Na globálnej úrovni možno pozorovať narastajúcu spotrebu tohto pokrmu. To znamená, že sa musí nevyhnutne zmeniť spôsob jeho produkcie. Odpoveďou by vraj podľa vedcov mohlo byť laboratórne „vyrobené“ mäso. Nejde o žiadnu futuristickú záležitosť. Už dnes si možno mäso z buniek živých zvierat vychutnať vo viac ako 50 newyorských reštauráciách. K masovej produkcii je to už len krôčik a bežne dostupné by toto mäso mohlo byť už ďalší rok.
Problematika, ktorá v poslednom období priam pohltila mediálny aj verejný priestor, a súčasne s týmto fenoménom sa rozmohli aj nové technológie v oblasti alternatívnych ochranných a obalových materiálov.
Skutočne nápomocným riešením by však podľa MPA Group mohli byť okrem redukcie aj rozložiteľné plasty. Z dostupných informácii je zrejmé, že 79% svetových plastov, končí v pôde alebo vode. Nerozložiteľný materiál vypúšťa do týchto prírodných zdrojov toxické látky a znižuje celkovú kvalitu života všetkých druhov na tejto planéte. Plast novej generácie môže obsahovať organické aditíva, ktoré umožnia plastu rozložiť sa v priebehu 5 rokov.
Samotná táto technológia nie je riešením plastového problému, ale môže výrazne dopomôcť k zníženiu toxického znečistenia na Zemi.
Znižovanie produkcie CO2 a cesta k nulovým karbónovým emisiám je predmetom vládnych programov všetkých krajín, združených v Parížskej dohode. V tejto súvislosti sa opakovane zvýrazňujú dve etapy – „do roku 2030“ a „do roku 2050“. Práve najrozvinutejšie európske krajiny, ako je Nemecko či Anglicko, si métu nulových skleníkových plynov uložili do roku 2050. Potrebné budú predovšetkým legislatívne kroky nasledované tými reálnymi. Čo iné okrem reštrikcií, smerníc a predpisov sa v tomto čase dá pre zníženie urobiť? Vo vývoji je aktuálne niekoľko postupov, ako z ovzdušia odstrániť už existujúce znečistenie. Najsľubnejšiu technológiu vyvíja podľa MPA Group AlChe, Carbon Capture, Utilisation and Storage (CCUS).
Pomocou nej by malo byť možné vzduch nielen vyčistiť, ale aj recyklovať CO2, čo je proces, ktorý si vyžaduje bezpečné skladovanie a spracovanie oxidu uhličitého na energiu. Spoločnosť CCUS je na ceste k svetovému prvenstvu v tejto oblasti a do roku 2030 by sa jej technológia mohla rozšíriť globálne.
Od vetra a slnka sa technologický pokrok v rámci obnoviteľných zdrojov energie posúva až k hviezdam. Priekopníčkou v tomto smerovaní je Čína. Začiatkom roka oznámila, že plánuje vybudovať vôbec prvú solárnu stanicu vo vesmíre. Solárne panely na orbite nemajú medzi sebou a slnečným svetlom v podstate žiadnu prekážku. Inštalácia solárnej stanice bude vyžadovať tiež špeciálny satelit. Ten vygeneruje energiu zo solárnych panelov, premení ju na mikrovlny alebo laser a následne pošle do prijímača na zemskom povrchu. Tento solárny systém bude schopný spoľahlivo dodať čistú energiu takmer nepretržite.
Solárna stanica na orbite je však ešte vždy vecou niekoľko desiatok rokov trvajúceho vývoja a pravdepodobne presiahne rok 2050, no dovtedy sa na orbitu dostanú minimálne skúšobné verzie jednotlivých častí systému. Čína tento environmentálne vesmírny projekt určite podporí. Do obnoviteľnej energie investuje približne 361 miliárd dolárov len do roku 2020.
Aj o zodpovednosti módneho priemyslu a fast fashion za nepriaznivý stav životného prostredia máme dnes už dostatočné množstvo informácií. Našťastie sa utvára, pomaly ale isto, aj nové spotrebiteľské povedomie v rámci textilného priemyslu. Existuje takisto nové označenie so skratkou GOTS (The Global Organic Textile Standard), ktoré hovorí o tom, že daný kus oblečenia je výsledkom environmentálne a sociálne zodpovedného procesu výroby, od produkcie materiálu až po konečný predaj.
Budúcnosťou textilného priemyslu sú prírodné, zodpovedne vyrábané a predovšetkým recyklované a recyklovateľné materiály. Už dnes je technológií, ktoré sa nimi zaoberajú úctyhodné množstvo a vývoj zďaleka nekončí. Potrebná však bude už takisto často spomínaná spotrebiteľská skromnosť a racionálna (z ekologického aj ekonomického hľadiska) voľba.
Veríme, že nastávajúce obdobie vývoja ľudstva sa bude niesť v duchu záchrany, zachovania a revitalizácie životného prostredia. V nemalej miere to môžu byť ďalšie úžasné technologické inovácie, ktoré v tejto úlohe poskytnú ľudstvu potrebný pomocný nástroj.
Zdroj:
www.weareumi.co.uk
Titulné foto:
Piqsels
