Vraví sa, že každá minca má dve strany a pre fenomén recyklácie to určite platí. Pozrime sa spolu na nevýhody recyklačného procesu.
Aj keď od nej v žiadnom prípade nechceme odrádzať, naopak, sme na našej stránke jej priaznivcami, recyklácia (zatiaľ) nie je perfektný proces. Pri všetkých jej výhodách, má predsa len istý negatívny dopad. Tak na životné prostredie, ako aj na človeka.
Triedenie odpadu v domácnosti je hračka v porovnaní s prácou v recyklačnom stredisku. Tieto pracoviská sú pomerne nehygienickými, nebezpečnými a nevzhľadnými miestami. Zamestnanci stredísk sú vystavení ťažkej manuálnej a špinavej práci za nepríťažlivé platy. K poraneniam pri manipulácii s odpadom dochádza omnoho častejšie, než kdekoľvek vo výrobe. Nahromadený odpad sa rozpadá na úlomky, je zanesený a môže byť zdrojom infekcie.
Niektoré recyklovateľné produkty, ako je elektronika či súčasti motorových vozidiel, obsahujú rôzne chemikálie a toxické látky. Tie sa môžu uvoľňovať a ohroziť tak životné prostredie a zdravie človeka.
Hoci sa pri výrobe nového produktu z recyklovaného materiálu uvoľňuje menej emisií ako pri výrobe zo surového materiálu, recyklácia a ďalšie spracovanie stále vytvára znečisťujúce látky a skleníkové plyny. Vezmime si už len samotný zber separovaného odpadu, spaľovacie motory, energiu a vodu použitú pri spracovaní, a podobne. Práve preto je znižovanie spotreby ekologickejšou stratégiou ako recyklácia.
Ako negatívum možno chápať už počiatočné náklady na zriadenie recyklačného strediska, náklady na jeho prevádzku, nákup a servis zariadení, zaškolenie zamestnancov a ich platy. Recyklačné technológie si ešte vždy vyžadujú značný kapitál.
Zber, recyklácia a spracovanie recyklovaného materiálu stoja určite viac, ako vývoz na komunálnu skládku. Navyše, vstupné náklady môžu presahovať hodnotu konečného recyklovaného produktu.
Nie je to pravidlo, ale produkt z recyklovaného materiálu môže byť nekvalitnejší a vydržať menej, než produkt zo surového materiálu. Pri konvenčných technológiách recyklácie materiály skrátka degradujú. Stáva sa aj, že spotrebiteľ používa takýto recyklovaný výrobok nesprávne a sám zníži jeho kvalitu.
Dôležitú úlohu však zohráva aj vzhľad výrobku. Ak aj má porovnateľné úžitkové vlastnosti ako primárny materiál, neuspeje na trhu preto, že nevyzerá tak dobre. Svojím vzhľadom vzbudzuje nedôveru a vyžaduje si intenzívnejší marketing, čo odrádza výrobcov od použitia druhotných materiálov.
Jedným z vážnych problémov recyklácie je, že je nedostatočne rozšírená. Stále tvorí len podiel na spracovaní celkového množstva odpadu. Ešte vždy je veľa domácnosti, škôl, kancelárií či prevádzok, ktoré neseparujú odpad. No skutočnou výzvou je separácia a recyklácia v rámci priemyselnej výroby.
Aj preto vznikajú recyklačné strediská pomaly a nedostatočný je aj vývoj jednotlivých recyklačných technológií.
Aj napriek istým nevýhodám, ktoré navyše môžu byť len dočasné, predstavuje recyklácia stratégiu trvalej udržateľnosti a patrí jej budúcnosť. Z hľadiska neobnoviteľných zdrojov a narastajúceho objemu odpadu je priam nevyhnutnosťou.
Z recyklovaného materiálu sa nemusí vyrábať len náhrada pôvodného materiálu. Už dnes existujú recyklačné inovácie, vďaka ktorým možno z recyklátu vyrobiť celkom iný materiál. Ako každá technológia, aj recyklácia si vyžaduje čas a prostriedky. Svoje miesto v odpadovej politike už našťastie recyklácia určite má.
Zdroj:
www.conserve-energy-future.com
www.ekologika.sk
Titulné foto:
Dtmskips
