Genetická modifikácia – slovné spojenie, ktoré v súčasnosti vyvoláva množstvo protichodných reakcií. No čo taká modifikácia, ktorá by zmiernila klimatické zmeny?
Klimatické zmeny, emisie, skleníkové plyny – jedna z najhorúcejších environmentálnych tém 21. storočia. Vedci, dizajnéri, architekti, všetci hľadajú spôsoby ako znižovať uhlíkovú stopu a zmierniť tak jej dôsledky. Ďalším príspevkom do tohto globálneho neformálneho projektu sú upravené rastliny biologičky, Joanne Chory. Za svoj prelomový výskum v oblasti modifikácie rastlín, získala minulý rok prestížne vedecké ocenenie – Breakthrough Prize in Life Science.
Rastlinky vo všeobecnosti, sú neuveriteľné organizmy, od ktorých sa stále máme čo učiť. Na to, aby prežili, potrebujú v porovnaní s nami, skutočne, málo. Kyslík, slnečné žiarenie, trošku oxidu uhličitého, vodu. Ako už vieme, ani pôda nie je pre ich rast nevyhnutnosťou. A aj s týmto málom, sú schopné úžasnej adaptácie a diverzity. Rastú v najrozličnejších podmienkach a tie ich modifikujú do množstva tvarov a veľkostí.
Práve poznávaniu správania sa rastlín, ovplyvnených rôznymi faktormi, sa doktorka Joanne Chory z inštitútu biologických štúdii v Salk, venuje celý svoj život. Vďaka tomuto štúdiu sa jej podarilo dospieť k niekoľkým jednoduchým pravidlám a zistila, že vhodnou kombináciou istých faktorov, možno u rastlín dosiahnuť veľké zmeny. Desiatky rokov laboratórneho výskumu jej ukázali, ako sa rastliny naučia prijímať rôzne informácie a adaptovať sa na ne. Chory tak odhalila, ktoré gény významne vplývajú na rast rastlín.
Na základe týchto poznatkov, sa momentálne snaží „navrhnúť“ nové odrody rastlín, ktoré by dokázali pohltiť enormné množstvo CO2 z atmosféry a dramaticky by znížili jeho efekt na klimatické zmeny.
Kľúčom k celej tejto modifikácii je voskovitá látka, zvaná suberín, väčšine z nás známa pod pojmom korkovina, ktorá sa nachádza v bunkovej stene rastlín. Práve suberín má mnoho unikátnych vlastností, vďaka ktorým by mohol byť veľmi užitočným pohlcovačom oxidu uhličitého z ovzdušia.
Suberín je zložený prevažne z uhlíka, a keďže nie je biodegradovateľný, jeho životnosť je ohromujúca. Podľa Chory, môže vydržať v nezmenenej forme až tisíc rokov.
Zdrojom suberínu sú predovšetkým korkovité stromy, no ako sme už uviedli, je súčasťou a v malom množstve sa vyskytuje v bunkovej stene (najmä v koreňoch) mnohých iných rastlín. Použitím jednoduchých techník kríženia, možno vypestovať rastliny, ktoré ho dokážu vyprodukovať podstatne viac. Vedecký tím, združený okolo ocenenej vedkyne, aktuálne pracuje na takejto modifikácii klasického cíceru.
„Ak rastlinám dopomôžeme k tomu, aby ho boli schopné vyprodukovať viac, než za bežných podmienok, a ak túto schopnosť rozvinieme u vybraných rastlín s hlbšími a bohatšími koreňmi, dokážeme tvorbu suberínu navýšiť až dvadsaťkrát“, uviedla pre Popular Mechanics biologička.
Táto modifikácia rastlín by mohla byť jedným z dlhodobých a efektívnych riešení konečnej redukcie emisií, vzhľadom na výborné absorbčné vlastnosti suberínu a jeho schopnosť pretrvať v pôde aj po odumretí rastliny.
A o akom množstve odbúraného CO2 sa tu vlastne bavíme? Podľa slov Chory, o naozaj nezanedbateľné. Doterajšie výpočty ju priviedli k záveru, že ak by sa na 5 % ornej pôdy na svete, pestovali len rastliny s vysokou produkciou suberínu, mohli by absorbovať až 50 % z celkového množstva CO2, ktorý sme doteraz vypustili do vzduchu.
Aj keď sa to možno sprvu nezdá, 5 % celkovej ornej pôdy je dosť, najmä v časoch narastajúcej populácie ľudstva a potravinovej krízy vo viacerých oblastiach. Zýšená produkcia suberínu ide totiž ruka v ruke so zníženou schopnosťou rastlín produkovať iné živiny. No ak sú uvedené výpočty správne, mohli by byť modifikované rastliny revolučnou „čistiacou“ technológiou. Zatiaľ je to však hudba budúcnosti. Tento projekt, ako väčšina podobných vedeckých projektov v tejto oblasti,je zatiaľ skôr v rovine hypotézy, vzdialený od reálnej praxe.
Zdroj:
www.popularmechanics.com
Titulné foto:
Pixabay by TheDigitalArtist
