Ich jas na nočnom nebi pútal pozornosť človeka odpradávna. Veľa sme sa o nich za ten čas naučili, no stále nás neprestávajú prekvapovať, o čom svedčí aj najnovšie zistenie.
Dnes už vieme, že hviezdy nie sú len svetielkujúce objekty na oblohe, ale že ide o veľké plazmové (plynné) guľovité telesá vo vesmíre, v ktorých je sústredená väčšina viditeľnej hmoty vesmíru. Niektoré z tých, ktoré ešte dnes na hviezdnej oblohe vidíme, reálne už nemusia existovať. Tie najväčšie z nich končia svoju púť výbuchom, ktorý nazývame explózia supernovy.
Vedci z Technickej Univerzity v Dánsku zistili, že práve pri takejto explózii sa uvoľňuje žiarenie, ktoré má nezanedbateľný vplyv na počasie na Zemi. Supernova, posledné životné štádium hviezdy, pri výbuchu vypustí kozmické žiarenie, ktoré putuje až k Zemi a tu pôsobí pri formovaní mrakov – prispieva k ich tvorbe. S narastajúcou oblačnosťou prichádza aj chladnejšie počasie. Podľa slov vedúceho autora štúdie, uverejnenej v Nature Communications sa jeho vedeckému tímu podarilo doložiť posledný kúsok do celkového obrazu toho, ako vesmírne častice ovplyvňujú klímu a ako sú prepojené klimatické zmeny na Zemi so solárnou aktivitou vo vesmíre.
Explóziou uvoľnené kozmické žiarenie, doslova vyrazí elektróny z častíc, nachádzajúcich sa v zemskej atmosfére. Uvoľňujú sa tak aj ióny, ktoré spôsobujú nárast počtu kondenzačných jadier – „semienok“, z ktorých „vyrastajú“ mraky. Ionizácia umožňuje aerosolu (malé zhluky molekúl, zabalené vo vzduchu či inom plyne) prežiť dlhšie v atmosfére a jednoduchšie vytvárať kondenzačné jadrá budúcich mračien. A keďže mraky majú značný vplyv na množstvo solárnej energie, ktorá sa dostane na zemský povrch, napomáha tento objav ozrejmiť klimatické javy v minulosti a presnejšiu predpoveď tých budúcich.
Vzťah medzi supernovami a formovaním mračien, podporil teóriu, že zmeny a solárna aktivita hrali kľúčovú úlohu počas stredovekého teplého obdobia či stredovekého klimatického optima (1000 – 1200 n.l.) aj počas studenej periódy v malej dobe ľadovej (1300-1900 n. l.). Vedci tiež prišli na to, že aj samotné Slnko vplýva na to, koľko kozmické žiarenia zo supernovy prenikne na Zem. Ak je slnko magneticky aktívne, prenikne na Zem menej žiarenia. Ak je v spiacom režime, koncentrácia žiarenia, ohrievajúceho zemskú atmosféru je hustejšia. Vzťah kozmického žiarenia a zemskej atmosféry odkrýva novú perspektívu aj na zmeny klímy v 20. storočí a na pohyb teplotných rozdielov v priebehu posledných 10 tisíc rokov.
Zdroj:
www.inhabitat.com
Titulné foto:
Unsplash by Łukasz Łada
