Nový druh obrovskej veľryby v Mexickom zálive

V 90. rokoch 20. storočia, Dale Rice, biológ, zaoberajúci sa výskumom morských cicavcov, objavil malú skupinu veľrýb žijúcu v severovýchodnej časti Mexického zálivu. Predpokladal a s ním aj vedecká obec, že ide o poddruh Brydovej veľryby. I keď tu bolo zopár odchýlok. Na rozdiel od „brydových“, ktoré  sa túlajú po všetkých svetových oceánoch, sa tieto veľryby zdržiavali v teplých vodách zálivu a jeho blízkosti. Odlišný bol aj ich spôsob kŕmenia. Namiesto tesne pod hladinou, lovili tieto veľryby svoju korisť hlboko v oceáne. Genetická analýza z roku 2008, ktorú uskutočnil americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) ukázala, že ide o unikátne živočíchy. Napokon, až  štúdia publikovaná v januári tohto roka, uverejnená v časopise Marine Mammal Science, definitívne potvrdila ich odlišnosť.

Kľúčový nález

Vzorky tkaniva z roku 2008 síce naznačovali, že záhadná populácia zo zálivu sa geneticky líši, no šlo o analýzu, ktorá nepostačovala na vyvodenie nejakého platného záveru. Takto to ostalo až do roku 2019, kedy vedci dostali jedinečnú príležitosť. V blízkosti pobrežia floridského ostrova Sandy Key zahliadol rybár obrovské, ako sa neskôr ukázalo 11,5 metrové, telo mŕtvej veľryby.

Záchranári a vedci z národného projektu NOAA, ktorý prepája jednotlivé pracoviská, skúmajúce morský život a koordinuje ich spoluprácu, keď ide o záchranu ranených, chorých, stratených ale aj mŕtvych morských živočíchov, veľrybu vytiahli na breh. Telo previezli a pochovali v parku Fort De Soto. Po mesiacoch vyhrabali kostru a vzorky zaslali do Smithsonianského národného múzea a inštitútu. Vedci tak mali možnosť skúmať lebku zvieraťa. Práve lebka je totiž kľúčová pri určovaní nového druhu veľrýb. Jej morfológia a vzorky DNA definitívne potvrdili, že mŕtva veľryba je jednou z málopočetnej rodiny „Riceových“ veľrýb zo zálivu.

Okamžite na zozname

Nový druh dostal pomenovanie po vedcovi, ktorý ho, ako sme už v úvode uviedli, identifikoval a pozoroval ako prvý. Riceova veľryba môže podľa vedcov vážiť až 27 ton a dorásť do veľkosti takmer 13 metrov. Aj napriek týmto rozmerom, sú teda Riceove veľryby menšie než Brydove. Čo sa týka dĺžky života, vedci odhadujú, že sa môžu dožiť približne 60 rokov, no na potvrdenie tohto odhadu ešte potrebujú dáta. Riceove veľryby patria do skupiny kosticovcov, čo znamená, že nemajú zuby. Namiesto toho im z hornej čeľuste visia rohovinové pláty. Pláty fungujú ako velikánske filtre, ktoré oddeľujú malé živočíchy od morskej vody.

Podľa štúdie tvorí populáciu nového druhu menej ako 100 jedincov. Táto skutočnosť ich okamžite dostala na zoznam kriticky ohrozených druhov.

Najväčšia hrozba

Vedci veria, že unikátny nález povedie k zvýšenej ochrane veľrýb vo všeobecnosti, ale najmä ekosystémov v mexickom zálive, tak často ohrozených ropnými nešťastiami. Podľa expertov sú práve ropné a olejové škvrny, hluk, ťažba, lodná prevádzka, ale aj rybárske siete či plastový odpad najväčším nebezpečenstvom pre veľryby. Práve v žalúdku mŕtveho exemplára Riceovej veľryby sa našlo množstvo aj rozmernejších kusov plastu, ktoré pravdepodobne zapríčinili jej uhynutie.

Zdroj:
www.onlinelibrary.wiley.com
www.smithsonianmag.com
www.ecowatch.com

Titulné foto:
Pxhere