Dnes je 16. septembra a meniny má Ludmila

Európsky obor medzi riekami – Dunaj

29. júna 2021

Dunaj, Donau, Duna, Dunav, Dunărea, Dunay… pod týmito názvami poznajú Európania rieku, ktorá spája 10 krajín.

Vyvierajúc z Čierneho lesa na západe Nemecka sa rieka Dunaj kľukatí  cez Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko, Moldavu a Ukrajinu až do Čierneho mora, kam sa vlieva. Z Čierneho lesa tak urazí cestu dlhú 2850 kilometrov, čo z nej robí po Volge druhú najdlhšiu rieku v Európe. Druhá najväčšia vo svete je delta Dunaja. Povodie, ktoré sa stále zväčšuje má rozlohu asi 817 000 km2 a je domovom nesmierne bohatej fauny a flóry.

Zdroj: www.wikimedia.org

Dunaj z historického pohľadu

Dunaj zohrával významnú úlohu v osídľovaní a geopolitickom vývoji strednej a juhovýchodnej Európy. Jeho brehy posiate hradmi a pevnosťami prepájali veľké ríše a jeho tok predstavoval významnú obchodnú cestu medzi národmi týchto ríši. Už starovekí Gréci splavovali rieku od Čierneho mora po Železné vráta, teda do rokliny na Balkáne, ktorou Dunaj preteká. Rieka tu rozdeľuje Karpaty na severne situované Rumunské Západné Karpaty a južne položené Srbské Karpaty.

Železné vráta.
Zdroj: www.wikimedia.org

Na rozmachu riečnej cesty sa do veľkej miery podpísali Rimania. V časoch rozmáhajúcej sa Rímskej ríše viedla úžinou prirodzená hranica, nazývaná Limes Romanus. Mnohé mestá na brehoch Dunaja slúžili a boli založené ako rímske vojenské základne – Aquincum ( Budapešť), Singidunum (Belehrad), Sexantaprista (Ruse) či Vindobona (Viedeň).

Zdroj: www.pxhere.com

Počas stredoveku obchod na toku a brehoch Dunaja prekvital a z jeho výnosu sa rodila Habsburská a Maďarská ríša. Medzi 14. a 19. storočím bojovali o kontrolu nad Dunajom tri veľké ríše, Rakúsko, Uhorsko a Osmanská ríša. Po stáročia bola rieka súčasne severnou hranicou oddeľujúcou dve prvé od Turkov. Po rozpade veľkých ríši po Prvej Svetovej vojne až do súčasnosti prešlo povodie Dunaja mnohými zmenami.

Aj v 21. storočí však zohráva Dunaj úlohu dôležitej obchodnej tepny, Európskou úniou označený ako Koridor VII. je zdrojom pitnej vody pre 10 miliónov ľudí a tiež zdrojom energie. Na jeho prietoku vyrástli hydroelektrárne. Dve priamo v už spomínanej rokline, v roku 1972 elektráreň Žalezné vráta I a v roku 1984 Železné vráta II. Obe prispeli k zlepšeniu plavebných podmienok pre lode.

Zdroj:www.britannica.com

Dunaj v umení

Po stáročia národy vyvíjajúce sa na brehoch Dunaja vytvárali pestrú a nesmierne bohatú kultúru a stali sa súčasťou veľkých umeleckých hnutí. Sám Dunaj však figuroval ako múza a zdroj inšpirácie pre mnohých umelcov.

Krajina pri Dunaji.Albrecht Altdorfer.
Zdroj: www.britannica.com

Za všetkých spomenieme aspoň maliarov z Dunajskej školy, ktorí sa venovali krajinomaľbe v prvých troch desaťročiach 16. storočia. Vo veľkomestách na brehu Dunaja tvorili a žili mnohí známi hudobní skladatelia a valčík od Johanna Straussa mladšieho „Na krásnom modrom Dunaji“ sa stal jedným z najvýraznejších symbolov kráľovskej Viedne. Dunaj nájdeme aj v posmrtne vydanej novele Julesa Verna, Lodivod dunajský, v magickom príbehu Algrnona Blackwooda „Vŕby“, ktorý sa odohráva na jeho brehu či v zápiskoch z púte naprieč Európou, britského autora a dobrodruha Patricka Leigh Fermora.

Zdroj: www.traveller.com.au

Dunaj z výletnej lode

Zrejme najlepší spôsob, ako si prezrieť krásy Dunaja a historické pamiatky na jeho brehoch je počas plavby na niektorej z mnohých výletných lodí, ktoré sa po ňom plavia. Prvé plavby na Dunaji sa uskutočnili ešte v časoch pary. Výletné parníky sa po jeho hladine premávali už v roku 1830 a veľmi rýchlo sa stali obľúbenou riečnou atrakciou. Po Dunaji sa plaví aj najväčšia výletná (riečna) loď AmaMagna od spoločnosti  AmaWaterways. Loď postavili špeciálne na plavbu po Dunaji. Týždenné plavby riekou prevezú turistov od nemeckého Vilshofenu do Budapešti. Zastávky sú v Passau, Linzi, údolí Wachau zapísanom na zozname svetového dedičstva UNESCO, vo Viedni a v Bratislave.

Zdroj:
www.britannica.com
www.tauck.co.uk
www.budapestrivercruise.com
www.cestovanie.pravda.sk

Foto:
Hydrotech



zobraziť dalšie