Toto slovné spojenie sa už udomácnilo aj u nás. Čo konkrétne sa však ukrýva v myšlienke „nulového odpadu“, či života, v ktorom sa množstvo vyprodukovaného odpadu blíži k nule?
Zero waste nie je len o recyklácii, ako by si možno mohol niekto myslieť. Je to koncept, označujúci spôsob života a spôsob vzťahovania sa k svojmu okoliu a životnému prostrediu. Je to, zároveň vízia lepšieho života aj stratégia, ako v budúcnosti možno dosiahnuť zmenu. Nielen zmenu odpadového hospodárstva, ale aj lokálnych ekonomík, ktorých primárnym záujmom by mala byť zdravá, prosperujúca komunita, trvalá udržateľnosť a spravodlivosť. Tak environmentálna ako aj občianska.
V každom prípade, osvojenie si princípov zero waste prístupu k životu viac nie je vecou módneho trendu, ale skôr vecou prežitia. Prečo? To je azda o trošku jasnejšie aj z tých niekoľkých článkov, ktoré sme zatiaľ na našej stránke venovali tomu, ako to vyzerá s odpadom, hromadiacim sa vo všetkých kútoch sveta, napríklad už aj na Antarktíde.
Slováci v produkovaní odpadu určite nezaostávajú. V prípade toho potravinového, ako sme už spomínali v našom článku „Ako správne hybernovať jedlo“, sme na prvých priečkach v rámci Európy. Len pre približnú predstavu, v roku 2014 sa nám spoločnými silami podarilo vyprodukovať celkom 9 miliónov ton odpadu. 1.8 milióna ton, teda 339 kg odpadu na hlavu, tvoril komunálny odpad. Z tohto množstva sme, zatiaľ schopní vytriediť a recyklovať 11%, čo nás zas umiestňuje na posledné priečky v rámci krajín EÚ (pre porovnanie s tými najlepšími, v Rakúsku je to 63%). Takmer dve tretiny komunálneho odpadu končia v našej krajine na skládkach, kde znečisťujú pôdu, povrchové aj podzemné vody a vzduch. Skrátka všetky základné zložky, na ktorých sme existenčne závislí. Dnes už skutočne neexistuje niečo také, ako čosi vyhodiť „preč“. Preč totiž neexistuje. Všetko vyhodené, sa k nám vracia, len v inej podobe. V podobe trvalého znečistenia, ktoré je príčinou mnohých ochorení. Ak toto nie je pre človeka dostatočný dôvod, prečo sa inšpirovať konceptom zero waste, potom chyba bude niekde inde, než v jeho „prijímači“…
Koncept zero waste stojí na 5 základných princípoch, pričom recyklácia je v ich hierarchii až na 4. mieste. Áno, začať s recykláciou je výborný krok k zelenším zajtrajškom, no len s recykláciou si nepomôžeme. Je energeticky náročná, nie je trvalým riešením a aj jej procesy majú dopad na životné prostredie.
Najvyšším princípom zero waste, ktorý je zároveň najpotrebnejšie si osvojiť, je princíp – REFUSE – ODMIETNI! V prvom rade je potrebné obmedziť spotrebu. Spotrebu materiálov, ktoré majú krátku, niekedy vyložene sekundovú životnosť, než skončia v koši. Princíp odmietnutia zakladá taký postoj ku konzumu, ktorý reflektuje naše skutočné a nevyhnutné potreby a hovorí „nie“ všetkému, čo je zbytočné. Extrémnym príkladom by mohla byť uhorka zabalená vo fólii a pokračovať by sme mohli celým radom obalových materiálov, ktoré rozhodne nie sú nevyhnutné. Čo je ešte lepšia správa, dnes už existuje mnoho alternatív, napríklad plátenná taška, s ktorou chodíte pravidelne nakupovať. Je potrebné začať s malými vecami a postupne slovíčko „nie“ používať vo vzťahu k čoraz väčšiemu množstvu komodít. To nás kontinuálne privádza k druhému princípu – REDUCE – čiže REDUKUJ. Redukovať predmety našej každodennej potreby, to je krok k skutočnému úbytku odpadu. Ak už niečo naozaj potrebujeme, možno to nemusí byť nevyhnutne nové a možno si to vieme, napríklad aj požičať. Je celkom v poriadku, ak veci, ako hovorí 3. princíp zero waste – REUSE, ZNOVA POUŽIJEME. Oprava, second – hand, bazár, to sú prístupy trvalej udržateľnosti. Zároveň je však potrebné, nakupovať nové veci s rozumom, a to nie z hľadiska ceny, ale z hľadiska kvality. I keď vieme, že naozaj kvalitných vecí, je čoraz menej. Aj preto je dôležité opakovane dobre popremýšľať, čo naozaj potrebujeme.
Posledné dva princípy zero waste sú RECYCLE a ROT, teda recyklácia a kompostovanie. Recyklovať neznamená len vytriediť odpad do recyklačných nádob, ale aj opraviť, prerobiť na niečo iné a znova používať, čím sa vlastne vraciame k trom predošlým princípom. Kompostovanie snáď netreba nejako špeciálne predstavovať a dnes už nejde o veľkú vedu ani v panelákových domácnostiach, keďže je pre ne na trhu niekoľko druhov pohodlných domácich kompostérov.
Zero waste nie je len o uvedených piatich princípoch. Je to tiež cesta k lepšiemu a spravodlivejšiemu životu obyvateľov všetkých krajín. Je to environmentálna spravodlivosť, v ktorej nedochádza k nadmernému zaťaženiu krajín tretieho sveta odpadom, ale aj výrobou tovarov pre vyspelé krajiny. Je to tiež o sociálnej inklúzii tých, ktorí si, napríklad vďaka zamestnaniu na separačných linkách, môžu dovoliť dôstojnejšie žiť. Je to o zodpovedných investíciách finančných zdrojov do funkčných dlhodobých riešení. O komunite, v ktorej vládne spoločný cieľ, prebieha v nej osveta a spolupatričnosť. Zero waste programy by sa mali realizovať predovšetkým ako komunitné programy, kde má možnosť participovať každý člen danej komunity. Je to aj o podpore lokálnych ekonomík, ktoré myslia na svojho zákazníka, podporujú myšlienku trvalej udržateľnosti a vytvárajú zdravú a nadovšetko potrebnú konkurenciu veľkým firmám (napríklad obchodným reťazcom). Skrátka, v prípade zero waste máme do činenia s účinnym nástrojom postupnej zmeny našej spoločnosti k lepšiemu.
Zdroj:
www.zerowasteworld.org
www.zerowasteslovakia.sk
Titulné foto:
Pixabay by rabedirkwennigsen
