Britskí vedci z Univerzity v Plymouth predpokladajú, že za posledných 6 tisíc rokov zmizla zhruba polovica lesného porastu v Európe.
Akademici z niekoľkých európskych krajín sa pod záštitou známej britskej univerzity podieľali na spoločnom výskume, zaoberajúcom sa zmenami, ktorými prešiel európsky lesný ekosystém za posledných 11 tisíc rokov. Jeden z výstupov, ktoré vedecký tím zverejnil minulý týždeň, predkladá tézu, že vďaka rozširujúcej sa poľnohospodárskej pôde a spotrebe dreva,, prevažne ako paliva, sa pôvodná rozloha európskych lesov zmenšila za posledných 6 tisíc rokov o polovicu.
Vďaka peľovej analýze, prevedenej na vzorkách z viac ako tisíc rozličných miest, sa vedcom podarilo zistiť, že viac zhruba 2/3 strednej a severnej Európy, boli kedysi pokryté hustými lesmi.
Dnes z nich v týchto oblastiach ostala asi tretina, aj keď v západných a pobrežných regiónoch, vrátane Spojeného kráľovstva a Írska, je úbytok lesov ešte dramatickejší. V niektorých tamojších regiónoch predstavuje súčaný lesný porast iba desatinu, z niekdajšej jeho rozlohy.
Našťastie, sa tento klesajúci trend, zrejme pomaličky podarí zvrátiť, a to najmä vďaka inováciám energetických a stavebných technológií. Samozrejme, aj vďaka rôznym ekologickým a ochranárskym iniciatívam, akým je už dávnejšie prebiehajúci Národný lesný projekt a nový projekt Severný les, ktorý spustila britská vláda začiatkom tohto roka. Takéto iniciatívy a projekty existujú aj v ďalších európskych krajinách, no za všetky je potrebné uviesť najmä projekt Natura 2000. Ide o sústavu chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok.
Štúdia, týkajúca sa uvedeného výskumu, bola publikovaná v Nature’s Scientific Reports a jeden z vedúcich akademických pracovníkov, profesor Neil Roberts pre časopis povedal:
„Väčšina európskych krajín prežíva stratu lesa, v prípade Spojeného kráľovstva a Írska ide dokonca o najväčší úbytok, ku ktorému došlo za 200 rokov. Ostatné krajiny na tom zatiaľ ešte nie sú tak zle, a v niektorých častiach Škandinávie, kde nie je rozvinutá agrikultúra, ešte možno zažiť aj dominanciu lesov. No , vo všeobecnosti je miznutie lesov, jednou z hlavných čŕt ekológie európskej krajiny v druhej polovici súčasnej doby medziľadovej. Čo má, prirodzene svoje dôsledky na uhlíkový cyklus, fungovanie ekosystémov a biodiverzitu.“
Vďaka kombinácii troch rozličných metód peľovej analýzy vzoriek z Európskej peľovej databázy sa vedcom podarilo zostaviť pomerne podrobný obraz zmien európskej prírody. Ukázalo sa, dokonca, že zatiaľ čo pred 11 000 rokmi, pokrýval les 60% územia, pred 6 000 rokmi to bolo až 80%. Jedno z najprekvapivejších zistení výskumu bolo, že aj keď miznutie lesov považujeme najmä za súčasný fenomén, ukázalo sa, že k najprudkejšiemu odlesneniu došlo na konci doby bronzovej (pred 3 000 rokmi) a tento trend sa kontinuálne udržiaval až do súčanosti. Profesor Roberts k tomu dodal:
„Pred 8 000 rokmi, mohli veverice preskákať zo stromu na strom, z Lisabonu do Moskvy bez toho, aby sa dotkli zeme. Mnohí budú prudký úbytok lesa možno považovať len za negatívum. No v skutočnosti, aj vďaka ľudskej činnosti, vzniklo mnoho iných prirodzených prostredí a v nich prežívajúcich ekosystémov. Navyše, do roku 1940 bola väčšina agrikultúrnych praktík k divočine priateľská… . Zozbierané dáta, nám potenciálne môžu pomôcť porozumieť, ako by sme vďaka lesnému hospodárstvu mohli ovplyvniť budúce zmeny prirodzeného prostredia.“
Ak vás tento výskum zaujal, kompletnú štúdiu si môžete pozrieť na stránkach Scientic Reports.
Zdroj:
www.plymouth.ac.uk
www.sopsr.sk
Tituné foto:
Unsplash by Paul Summers
