Pod hladinou mora ležia mnohé stratené poklady či dosiaľ neobjavené tajomstvá. Podmorské mestá, vystavané chobotnicami boli, donedávna, jedným z nich.
Medzi biológmi a vedcami, študujúcimi morské ekosystémy panovalo dlhé roky presvedčenie, že chobotnice, jedni z najinteligentnejších morských živočíchov, sú samotársky žijúce stvorenia, ktoré vzájomnú spoločnosť vyhľadávajú len v období párenia. Ak na seba dve chobotnice narazia mimo tohto obdobia, je veľmi pravdepodobné, že jedna zabije, prípadne zožerie tú druhú. Najnovšie pozorovania na východnom pobreží Austrálie (Jervis Bay), neďaleko od mesta Sydney, odhalili prekvapujúce zistenie. Chobotnice druhu Octopus tetricus, tamojší bežný druh chobotníc, si pod morskou hladinou vybudovali čosi ako mesto a založili v ňom špecifickú komunitu.
„Oktlantída“ („Octlantis“) , ako medzinárodný vedecký tím nazval toto chobotničie mesto, je už druhým pozorovaným útvarom tohto typu. V roku 2009 bolo zhruba v rovnakej lokalite objavené podobné obydlie, ktoré vzniklo okolo neznámeho veľkého železného predmetu, vyrobeného ľuďmi a vedci ho nazvali „Oktopolis“ („Octopolis“). Podľa vedúceho vedeckého pracovníka, Godfrey-Smitha šlo o akýsi umelý útes, ktorý slúžil chobotniciam toho istého druhu ako dočasné útočisko, v inak nebezpečnom oceáne. Chobotniciam poskytovalo v prípade núdze úkryt pred ich prirodzenými nepriateľmi, žralokmi, delfínmi a tuleňmi. Každopádne, „Oktopolis“ vedci považovali za zvláštnu výnimku, ojedinelú anomáliu. Až objav „Oktlantídy“ ukazuje, že zrejme nejde len o náhodu a je celkom pravdepodobné, že existuje viacero podobných miest. Podľa vedcov by sme tak mohli byť svedkami evolúcie týchto živočíchov. Zdá sa, že mestá sú dôsledkom prirodzeného výberu, reagujúceho na životné podmienky chobotníc. Budovanie spoločných komunít tak približuje chobotnice k stavovcom, u ktorých je možné pozorovať zložité sociálne chovanie.
Godfrey-Smith hovorí o chobotniciach ako o prirodzených morských inžinieroch. Plošinu, ktorá mesto tvorí, totiž jej obyvatelia ďalej upravujú, aby bola priateľskejšia a poskytovala viac úkrytov. Okrem chobotníc, preto „Oktlantída“ priťahuje aj iné morské živočíšne druhy.
Populáciu oboch miest tvorí približne 10 až 15 jedincov chobotníc Octopus tetricus. Úkryty sú vyrobené zo zvyšných schránok kôrovcov, na ktorých si chobotnice rady pochutnajú. Obe mestá sa nachádzajú v blízkosti veľkých populácii lastúr. A práve tento dostatok potravy, umožňuje chobotniciam, žiť „usadlejším“ spôsobom života, správať sa k sebe priateľskejšie, a zároveň rozširovať svoje obydlia a rady.
Nenechajme sa však pomýliť. Život v skupine nie je zďaleka idylický a chobotničia komunita nie je komunitou v tradičnom zmysle slova. Medzi obyvateľmi miest dochádza často k sporom a útokom. Okrem konfliktov vo vlastných radoch, čelia chobotnice tiež útokom iných druhov chobotníc, vyskytujúcich sa v danej lokalite, ktoré príbytky v mestách lákajú. Nepriateľský druh chobotnice je však v prípade potreby nemilosrdne vykázaný.
No aj napriek tomu, že medzi chobotnicami zatiaľ neexistuje žiadne puto, vyzerá to tak, že dobrovoľne dávajú prednosť výhodám spoločného bývania, pred samotárskym a o to nebezpečnejším spôsobom života. V „Oktopolise“ a Oktlantíde“ tak vedľa seba žije hneď niekoľko generácii.
Obe mestá sú jedinečným priestorom a z hľadiska biologického výskumu majú obrovský význam. Vedci tu môžu pozorovať začiatok niečoho, čo by mohlo byť dlhodobejším procesom evolúcie mozgu a kultúrnej evolúcie chobotníc.
Zdroj:
www.blogs.discovermagazine.com
www.standard.co.uk
www.ceskatelevize.cz
Titulné foto:
Unsplash by Antonella Lombardi
