Dnes je 24. novembra a meniny má Emília

Žralok, ktorý pozná tajomstvo dlhého života – ospalec grónsky

23. marca 2018

Ospalec grónsky alebo žralok grónsky je jeden z najväčších druhov žralokov. Nepozorovane brázdi chladné vody Atlantického oceánu a zrejme aj preto sa dožíva neuveriteľne vysokého veku.

Akosi sa nám do cesty stavia žraločia téma. Len včera sme sa v súvislosti s novými technológiami zaoberali žraločou kožou. A dnes, v rámci našej prírodnej kategórie, by sme vám radi predstavili konkrétny druh žraloka. Ospalec či žralok grónsky (v angličtine známy ako Greenland shark) nie je výnimočný len svojou pokožkou, ale aj dĺžkou svojho života. Tá z neho, nepochybne, robí rekordmana v zvieracej ríši. Vedcom sa podarilo potvrdiť, že sa tento drsnokožec môže dožiť až 400 rokov.

Zdroj: www.wikimedia.org

Žralok grónsky bežne dorastá do veľkosti 3 – 4 metre, ale zaznamenaný bol aj 6,4m dlhý exemplár. Nie je vylúčené, že niektoré jedince sú schopné v priaznivých podmienkach dorásť až do 8 metrov. Pritom ich rast je veľmi pomalý. Ospalec grónsky sa ročne zväčší zhruba o 1 cm. Obýva chladné vody severného Atlantického oceánu okolo Grónska a Islandu. A podľa najnovších výskumov sa práve tento faktor podpisuje na jeho dlhovekosti.

Archeologická metóda a nukleárna bomba

O dlhovekosti ospalcov sa vedelo už dlhšiu dobu. Už v 30. rokoch 20. storočia si vedci mysleli, že to môže byť aj viac ako 400 rokov. Čo vyvodzovali z ich pomalého rastu vzhľadom na veľkosť, do ktorej sú schopné dorásť.  Túto hypotézu sa snažili vedci potvrdiť analýzou letokruhov v kostiach žralokov, no žiadne nenašli. Po tomto neúspechu, preniesli preto svoju pozornosť na žraločie šošovky, ktoré preskúmali pomocou rádiokarbónovej metódy datovania. Táto metóda sa bežne používa pre stanovenie veku organických zvyškov, najčastejšie v archeológii. Ukázalo sa, že táto cesta bude zrejme schodná.

Zdroj: www.wikimedia.org

John Steffensen, morský biológ z Univerzity v Kodani so svojím študentom Juliusom Nielsenom, strávili niekoľko posledných rokov zbieraním vzoriek z mŕtvych tiel ospalcov.väčšia z nich zahynula tak, že sa omylom zamotali do rybárskych sietí, toré sa bežne používajú pri rybolove. Získané vzorky podrobili netradičnej analýze. Prostredníctvom spomínanej rádiokarbónovej metódy datovania v nich hľadali vysoký obsah uhlíka -14. Ťažkého izotopu, ktorý sa do morského ekosystému rozširoval od polovičky 50.do začiatku 60. rokov. Izotop sa v oceáne vyskytol v dôsledku testovania nukleárnej bomby v týchto oblastiach v polovici 50. rokov. Jeho zvýšené množstvo  bolo dobre pozorovateľné v šošovkách dvoch vzoriek. Vedecký tím tak dospel k záveru, že oba žraloky, zhruba 2,2 metre dlhé, sa narodili začiatkom 60. rokov.

Zdroj: www.flickr.com

Ďalší výskum sa odvíjal práve od nich. Pri určovaní veku ďalších vzoriek vychádzali vedci z faktu, že žraločí novorodenec je dlhý zhruba 42 centimetrov. Pri najstaršej zo vzoriek sa tak dopracovali k číslu 392 – plus mínus 120 rokov. Nielen podľa dvojice výskumníkov, ale aj podľa širšej vedeckej obce, je najparadoxnejší fakt, že vodítkom k určeniu veku ospalca grónskeho bola napokon nukleárna bomba.

Tajomstvo dlhovekosti

Podľa vedcov sú to práve studené vody, ktoré pomáhajú žralokovi dožiť sa takého úctyhodného veku. Spomaľujú totiž jeho rast a celkovú biochemickú aktivitu. Spomalený metabolizmus zohráva podľa genetikov významnú úlohu. No to nie je všetko. Podľa nedávneho genetického výskumu machovcov, dokáže chlad aktivovať gény proti starnutiu (anti-aging). Tieto, pomáhajú zvieratám s efektívnejšou tvorbou proteínov, zbavujú ich molekúl, ktoré degenerujú DNA a bránia ich proti infekciám. Studená voda tak funguje ako akýsi konzervant. Žeby sme v tomto poznatku mohli nájsť aj nápovedu pre dlhovekosť človeka? K tomu sa morskí biológovia, skúmajúci ospalce grónske, zatiaľ nevyjadrili.

Žraločia pikoška na záver

Predstavte si, že by ste na svoj prvý intímny zážitok s opačným pohlavím čakali viac ako sto rokov. Nuž, v živote samičky žraloka grónskeho to nie je nič neobvyklé. Tá je pripravená páriť sa, až vo veku 156 rokov.

Zdroj:
www.sciencemag.org
www.mnn.com
www.wikipedia.org

Titulné foto:
Wikipedia



zobraziť dalšie