Sahara, rozsiahla subtropická púšť stará milióny rokov, sa podľa najnovších výskumov rozširuje ďalej. Príčinou sú aj klimatické zmeny.
Pred štyrmi rokmi prišli vedci s informáciou, že Sahara je, pravdepodobne, o milióny rokov staršia, než sa predpokladalo. Pôvodne zelená krajina sa zhruba pred 7, ale možno až 11 miliónmi rokov začala vysúšať. Dnes sa púšť rozkladá na približne 9 miliónoch km², od Atlantického oceánu až k Červenému moru cez 11 štátov. Koncom marca sa objavil ďalší poznatok, týkajúci sa Sahary. Rozširuje sa ďalej smerom na juh, do tropickejších oblasti v okolí Sudánu a Čadu. Premieňa vegetáciu na piesok a donedávna, aspoň ako-tak, obrábateľnú pôdu na spálenú zem. A to všetko v oblastiach, kde je už život aj tak dosť ťažký.
Štúdia, ktorá o tomto fenoméne pojednáva, bola publikovaná v časopise Journal of Climate a vedci v nej, mimo iné, predpokladajú, že Sahara nie je jediná. Vplyvom klimatických zmien dochádza pravdepodobne aj k rozširovaniu ďalších púští. Vedci upozorňujú, že takáto expanzia môže mať neblahé, nielen ekonomické, následky.
Púšte sa formujú v subtropických oblastiach pod vplyvom Hadleyovej bunky. Ide o globálnu cirkuláciu atmosféry, kedy horúci vzduch stúpa z tropických oblastí v blízkosti rovníka, kde spôsobuje búrky a zrážky. Keď tento vzduch dosiahne vrchol atmosféry, rozšíri sa na sever a na juh, smerom k pólom. Zostupovať začne až nad subtropickou oblasťou, ktorú otepľuje, vysušuje a premieňa ju postupne na púšť. Klimatické zmeny zosilňujú Hedleyovu cirkuláciu a horúci vzduch postupuje ešte viac na sever, čím rozširuje subtropickú púšť.
Súčasne, postup saharskej púšte smerom na juh spôsobujú ďalšie poveternostné mechanizmy. Jedným z nich je pravdepodobne prirodzený klimatický cyklus AMO ( Atlantic Multidecadal Oscillation). Je to klimatický cyklus, ktorý ovplyvňuje teploty na povrchu severného Atlantického oceánu. Strieda sa tak teplá a studená fáza, ktoré trvajú od 50 do 70 rokov. Teplá prináša do subtropických oblastí zrážky a studená ich naopak odkláňa. Klimatické zmeny spôsobené ľudskou aktivitou môžu predlžovať intenzitu a dĺžku suchšej, studenej fázy.
Vedecký tím, ktorý na štúdií pracoval, sa podrobne zaoberal aj úhrnom zrážok nad oblasťou od roku 1920 do roku 2013. Vedci zaznamenali, že vďaka AMO, okrajové oblasti Sahary mali dostatok zrážok od 30. do 60. rokov. Potom nastúpil suchý cyklus, ktorý trval 40 rokov. Suchá v 80. rokoch, najväčšie v 20. storočí, boli výsledkom poslednej fázy cyklu, ale súčasne bola v tom čase nameraná aj vysoká koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére. V tomto období začala Sahara postupovať viac na juh, čoho dôkazom je napríklad vysúšanie jazera Čad.
Vedúca vedecká pracovníčka Natalie Thomas poznamenáva, že hoci je Afrika najmenej zodpovedná za produkciu emisií, paradoxne je najviac zraniteľná vzhľadom na ich vplyv. Je to dané aj jej polohou a rozlohou, vďaka ktorým prechádza rôznymi klimatickými zónami.
Podľa vedcov nie je alarmujúci len samotný fakt postupovania púšte, ale najmä to, že sa tak deje počas afrického leta. Doteraz šlo o obdobie, ktoré je daždivejšie, než zvyšok roka. Je to tiež veľmi dôležité poľnohospodárske obdobie, kedy dozrieva úroda. Zdá sa však, že obdobie dažďov nahrádza expanzia púšte.
Tieto zmeny budú mať podľa vedcov rozsiahle spoločenské dôsledky, na ktoré je potrebné sa už teraz pripraviť a začať s dlhodobým plánovaním príslušných opatrení.
Zdroj:
www.washingtonpost.com
www.heritagedaily.com
www.nature.com
Titulné foto:
Pixabay by hbieser
